LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Bača pod Barancom vyzeral ako starý rocker. Mal vybíjaný opasok, čiernu košeľu a čierne nohavice. Videli sme ho na fotografii v Ovčiarskom múzeu v Liptovskom Hrádku. Na ďalšej druhý bača v čiernej košeli tancoval na važeckom salaši odzemok.
Prečo bačovia v Liptove nosili čierne košele a ako k nim prišli vysvetlila riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku Iveta Zuskinová, ktorá sa zaoberala výskumom pastierstva.
Bola nepremokavá
Čierne pastierske košele sú podľa nej raritou. Nosili ich iba niektorí bačovia a valasi na vysokohorských salašoch. Boli tam celú pastiersku sezónu od jari do jesene. Domov sa nedostali pol roka, lebo to bolo ďaleko. Na salašoch sa chlapi o seba starali sami, varili si aj prali. Ale určite sa im nechcelo prať košeľu v potoku každý deň. Čierna však nebola od špiny.
„Keď bača prišiel na salaš, namočil bielu košeľu do roztopeného ovčieho tuku, zavesil ju nad oheň do dymu a vyúdil. Košeľa sa začiernila. Potom si mastnú čiernu košeľu navliekol na seba a nosil ju celú sezónu. Mala vraj niekoľko výhod. Nebolo na nej vidno špinu, neprepúšťala vodu, čiže bača nezmokol, nebolo v nej teplo, nedostal sa do nej žiaden hmyz a mastila pokožku."
Po pol roku ju spálil
Po skončení ovčiarskej sezóny hodil bača čiernu košeľu do ohňa, spálil ju a vrátil sa domov. Hoci čierna košeľa mala nesporne svoje klady, „bolo na ňu treba odvážneho človeka, ktorý by ju nosil," skonštatovala Iveta Zuskinová. „Keď som pátrala, kto ju v Liptove nosil posledný, dozvedela som sa, že bača zo Závažnej Poruby. Prezývali ho Kuraj. Nosil ju aj Adam Labaška zo Žiaru. Rozprával mi o ňom 94-ročný Ján Krásničan, ktorý u neho pracoval ako honelník a valach."
Iveta Zuskinová prezradila ešte jednu kuriozitu. Iba liptovskí bačovia nosili vraj prstene. Nie však zlaté, ale mosadzné.
