Michal Sýkora je starostom liptovskej obce Štrba. Od roku 1993 je predsedom Združenia miest a obcí Slovenska. Rozprávali sme sa s ním nielen o spore Štrby a mesta Vysoké Tatry a hospodárskej kríze.
Tatranská a podtatranská oblasť Štrby patrila vždy k hraničným územiam. Administratívne je v súčasnosti už východoslovenským regiónom. Ani de facto ani de jure to nesedí. Veď vy ste Liptáci? Či vari nie?
- Historické pramene dokumentujú, že Štrba od svojho vzniku po stáročia bola súčasťou horného Liptova, spolu s ostatnými obcami: Pribylinou, Východnou, Važcom a mestečkom Hybe. Až v roku 1960 po územnej reorganizácii štátu bola priradená do okresu Poprad. Takže z historického a etnického hľadiska sme naozaj viac Liptáci ako východniari. Ja osobne sa hrdo hlásim k Liptovu a určite aj väčšina obyvateľov našej obce.
História doháňa súčasnosť. Je zrejmé, že mesto Vysoké Tatry je podobným administratívnym omylom. Možno je len otázkou času, kedy sa vrátia veci do pôvodného stavu. Vaša trpezlivosť je obdivuhodná. Dosiahli ste úspech. Susedia ale nevzdali boj o Štrbské Pleso.
- Správu Štrbského Plesa vykonáva už viac ako dva roky obec Štrba. Je pravdou, že v júli mesto Vysoké Tatry opäť podalo sťažnosť na Ústavný súd proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR a žiadosť o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia. Čakáme na zaujatie stanoviska Ústavného súdu v tejto veci. Mesto pokračuje vo svojom úsilí a spochybňuje náš reštitučný nárok. Ale na to sme si už zvykli. Štrbské Pleso bolo, je a bude „štrbské" a na tom nikto nič, už chvalabohu, nezmení.
Primátor Vysokých Tatier je presvedčený, že pri rozhodovaní o Štrbskom Plese došlo k omylu. Údajne ide o chybné rozhodnutie Najvyššieho súdu. Očakávajú, že Ústavný súd zváži ich argumenty.
- Viete, ten, kto prehrá v dlhoročnom spore, od roku 1990 hľadá argumenty na neustále spochybňovanie verdiktu. Ale iba tým zneisťuje verejnosť. My sme o svojej pravde presvedčení a vydokladovali sme ju dokumentmi zo siedmich archívov na Slovensku. Podstatnou časťou sťažnosti sú skutkové a právne otázky, o ktorých ústavný súd už rozhodol. Sme presvedčení, že nejde o chybné rozhodnutie Najvyššieho súdu. Predpokladáme, že Ústavný súd sťažnosť mesta odmietne z dôvodu jej neopodstatnenosti.
Ste predsedom ZMOS-u. Možno by organizácia mala iniciovať také legislatívne opatrenia, aby sa takýmto kauzám predchádzalo. Neuvažujete o tom?
- Neuvažujeme. Podľa ústavy sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde. Reštitučný nárok na územie si obce mohli uplatniť do konca roku 1997. V takomto konaní uspelo viacero obcí na Slovensku, v našom regióne Pribylina a Východná.
Koľko má členov ZMOS a ako ovplyvňuje domácu politiku?
- Združenie má 2 792 členov a je najväčšou mimovládnou organizáciou na Slovensku. Svojím nadstraníckym princípom pozitívne ovplyvňuje domácu politiku v prospech ľudí a samosprávnej demokracie. Medzi hlavné činnosti združenia patrí riešenie systémových a strategických úloh miestnej samosprávy, vyjednávanie s výkonnou a zákonodarnou mocou a účasť na legislatívnom procese.
Máte informácie od členov združenia, ako ovplyvňuje život v obciach a mestách ekonomická kríza?
- Situácia je rozdielna v jednotlivých mestách a obciach. Najväčšie problémy majú malé obce. Sme však na jednej lodi, a preto musíme paušálne riešiť túto situáciu.
Očakávaný pokles výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré sú najdôležitejšími príjmami miest a obcí, je výrazne nepriaznivejší, ako boli predpovede ministerstva financií, ako deklarovala vláda v čase podpisovania memoranda medzi naším združením a vládou vo februári. Aktualizovaná daňová prognóza obmedzuje možnosti miest a obcí reagovať na zmenu finančných podmienok v druhom polroku 2009.
Neriešenie situácie zo strany vlády môže v niektorých mestách a obciach obmedziť plnenie ich základných funkcií už v tomto roku. V budúcom môže nastať ešte zložitejšia situácia, môže dôjsť k obmedzeniu rozvoja miest a obcí a k pomalšiemu vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. Problematické budú aj ďalšie dva roky.
Čo môže urobiť združenie, aby sa zmiernili dopady krízy najmä na rozpočty samospráv?
- Združenie prerokovalo situáciu vo financovaní miest a obcí v súvislosti s dopadmi ekonomickej a hospodárskej krízy a prijali sme návrhy na riešenie pre rok 2009 a 2010 v súlade s Memorandom o spolupráci medzi vládou a ZMOS. Požiadali sme vládu o 130 miliónov eur na dofinancovanie rozpočtov samosprávy v tomto roku. ZMOS vyjadrilo nesúhlas so všetkými návrhmi, ktoré boli predložené vo vláde a v parlamente a majú negatívny dopad na rozpočty miest a obcí a ktoré nie sú v súlade s podpísaným memorandom. Rokujeme s vládou nielen o zmiernení dopadov krízy, ale aj o efektívnejšom čerpaní eurofondov a možnostiach ich využitia na rozvoj miest a obcí. Na rokovaniach sme navrhli vláde určité formy zjednodušenia administrácie žiadostí o nenávratné finančné príspevky z fondov Európskej únie.
Aktuálne sa pripravujú návrhy rozpočtov verejnej správy na nadchádzajúce dva roky. Ako vnímate základné obrysy týchto návrhov?
- Združenie miest a obcí Slovenska vyjadrilo nesúhlas s predloženými návrhmi rozpočtov verejnej správy na roky 2010 až 2012. Základnou výhradou združenia je, že na rozdiel od snahy o celkovú konsolidáciu verejných rozpočtov, najmä štátneho rozpočtu, nedochádza ku konsolidácii rozpočtov miest a obcí. Daňové príjmy miest a obcí výrazne klesajú dva po sebe idúce roky 2009 a 2010. Návrh rozpočtu nepočíta so žiadnymi opatreniami na stabilizáciu daňových príjmov miest a obcí.
Neuvažovali ste o medializovaných úvahách o tom, že by ste boli dobrým prezidentom pre všetkých?
- Priznávam, prichádzali takéto iniciatívy nielen pred šiestimi rokmi, ale aj minulý rok. Ale môj postoj k nim bol odmietavý. Odmietol som aj ponuky, aby som išiel do takzvanej veľkej politiky. Od roku 1994 mám každé volebné obdobie ponuky ísť kandidovať za niektorú z politických strán. Podobne je to aj pri voľbách do Vyššieho územného celku. Teraz ma tiež oslovila pravica aj ľavica. Ja však chcem zostať v polohe, ktorá mi najlepšie sedí, a to nezávislý kandidát v drese miestnej územnej samosprávy. To som robil celý život, rozumiem komunálnej politike, jej potrebám a významu a viem sa v nej dostatočne realizovať.
Aké máte želania pre seba a pre obec?
- Aby som bol zdravý a úspešný, aby práca, ktorú robím, mala pozitívnu odozvu medzi ľuďmi. Verím, že v našom regióne od Ružomberka po Spišskú Starú Ves, teda Tatransko-podtatranskom, sa nám podarí zjednotiť sily a energiu na výraznejší rozvoj a účinnejšiu spoluprácu. Ja osobne som pripravený, aby som pre to urobil kus práce. Nikto iný ju za nás neurobí.
MICHAL SÝKORA
Je starostom liptovskej obce Štrba. Od roku 1993 je predsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Od roku 1981 pôsobí vo verejnej správe. Keď mal 24 rokov, stal sa jedným z naj-mladších funkcionárov miestnej verejnej správy na Slovensku. Ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR od roku 1990 pôsobil v rôznych orgánoch a komisiách parlamentu, vlády a ministerstva vnútra. Podieľal na reforme verejnej správy. Patrí k zakladajúcim členom ZMOS-u, v ktorom je združených 95 percent sídiel Slovenska. Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy dostal v roku 2001. Jeho prácu ocenil Klub Hospodárskeho denníka Zlatým biatcom.
