Len na jednu futbalovú sezónu prišla Vlasta Fialová, trénerka modernej gymnastiky a medzinárodná rozhodkyňa, do Liptova s manželom brankárom. Ostala štyridsaťsedem rokov a cez jej ruky prešli celé zástupy dievčat dychtiacich po ladnom pohybe.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Po roku práve manžel Vlasty Fialovej, rodáčky z Prostějova, nechcel z Liptova do Čiech, hoci lákadlá za riekou Moravou boli veľké. Jeho vlastní bratranci ho nemohli presvedčiť, aby odišiel do Prahy profesionálne sa venovať futbalu. „Praha je Praha, ja by som vtedy odišla hneď," povzdychla si trénerka. „Manžel z Liptova však nechcel odísť. Bola som preto na neho zlá, ale nedalo sa nič robiť. Stal sa z neho zarytý Lipták."
Čo ho držalo od roku 1962 v Liptove? Vraj hory. Vďaka manželovej láske k horám však Liptov a celé Slovensko získalo cenného človeka pre modernú gymnastiku. Bývalá pretekárka prvej výkonnostnej triedy, trénerka prvej triedy, medzinárodná rozhodkyňa, absolventka olomouckej fakulty s aprobáciou ruský jazyk a telesná výchova so špecializáciou na modernú gymnastiku založila v máji roku 1962 pri vtedajšej telovýchovnej jednote Iskra Liptovský Mikuláš oddiel modernej gymnastiky. „Čo by som robila v Liptove s voľným časom? Povedala som si - založím modernú gymnastiku, veď som prišla z jej centra v Čechách. Navyše, liptovskí chlapci mali hokej a futbal, a dievčatá nič," komentovala situáciu spred takmer päťdesiatky rokov Vlasta Fialová. V rozhovore prezradila viac.
Dajú sa porovnať začiatky modernej gymnastiky v Liptove so súčasnosťou?
- Nedajú. Keď som prišla do Liptova, bola som aj ja hviezdou. Pretekala som, ale keď si spomeniem na vtedajšie zostavy... Dnes by som povedala, že boli na „srandu sveta". Súčasné moderné gymnastky, samozrejme, aj mikulášske, robia neskutočné veci. Sú fyzicky výkonnejšie, cvičia tak, že sa to s modernou gymnastikou minulosti nedá porovnať.
Petra Mačalová na súťaži. FOTO: ARCHÍV PETRY MAČALOVEJ
Najmä ruské gymnastky priniesli do modernej gymnastiky zložité zostavy. Teší ma však, že súčasná najlepšia slovenská gymnastka Petra Mačalová pochádza z Liptovského Mikuláša. Dvanásťročná odišla študovať na osemročné športové gymnázium do Nitry. Prečo? Keď som videla jej talent, povedala som si, čo tu, preboha, bude robiť. V Nitre môže len získať. Tak odišla z nášho klubu.
Aké sú súčasné mikulášske dievčatá moderné gymnastky?
- Sú šikovné a trénujú spolu mladšie aj staršie dievčatá, mladšie, asi šesťročné, majú o tréning menej. Na budúci rok by sme mali dostať športovú triedu na obchodenej akadémii, a tak sa vytvorí priestor, aby v Liptovskom Mikuláši sa mohli aj stredoškoláčky intenzívne venovať modernej gymnastike. Záujem o modernú gymnastiku je na Slovensku v mnohých mestách. V Bratislave, Nitre, Prievidzi, Prešove a Košiciach sú oddiely. Samozrejme, aj v Liptovskom Mikuláši. V tomto meste sú vytvorené podmienky na to, aby sme sa čoskoro uchádzali o vybudovanie Centra olympijskej prípravy.
Chodievate s dievčatami na súťaže?
- Pravdaže. Na Slovensku je však veľmi málo súťaží. Robievame ich len my a Nitra, ale chodievame na súťaže modernej gymnastiky do Maďarska, Slovinska, Poľska, Čiech. V decembri pôjdeme do Ľubľany, vo februári do Budapešti. Všetko si ale musia dievčatá a ich rodiny platiť samy. Rodičia svoje dievčatá veľmi podporujú. Napríklad, aj na súťaže ich vozia vlastnými autami, zaplatia za nich štartovné, robia pre ne veľa, aby mohli pretekať nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. A ony sa odvďačujú tým, že sa umiestňujú na medailových pozíciách alebo nanajvýš končia v prvej šestke.
Na čo najradšej spomínate?
- Na bronzovú medailu z majstrovstiev Československa v spoločných skladbách v Prahe zo začiatku osemdesiatych rokov. To bolo úžasné. Taký malý Mikuláš a vyštartoval v Prahe s obručami. Ľudia spočiatku len pozerali, čo chceme, odkiaľže sme to prišli? Ale mikulášske dievčatá boli vynikajúce.
Rozprávate krásne po slovensky, v žiadnom slove necítiť, že vaším rodným jazykom je čeština.
- Celý život som učila telocvik a ruštinu na Strednej zdravotníckej škole v Liptovskom Mikuláši, pred penziou som niekoľko rokov bola aj riaditeľkou školy. Preto nešlo nerozprávať správne po slovensky. Okrem toho, chodievala som s československou, neskôr so slovenskou reprezentáciou na majstrovstvá Európy či sveta, vedela som, že učiť sa jazyky je dôležité. Mám jedného syna a jednu dcéru. Už sú dospelí, ale vždy som im vtĺkala do hlavy, aj na základe vlastných skúseností, aby sa učili aj nemčinu, že je dôležitá v tomto regióne. Dcéra len angličtinu. Teraz žije v Nemecku a rapoce rýchlo po nemecky. To sú paradoxy života.
Odovzdávate žezlo modernej mikulášskej gymnastiky po takmer päťdesiatke rokov Ruske Tatiane Suchomlynovej.
- Už to ďalej nejde. Zo zdravotných dôvodov som sa rozhodla odísť. Na druhej strane, veď už budem mať v decembri sedemdesiat rokov a myslím si, že mladí majú ísť k mladým. Preto Tatiana. Som veľmi rada, že prišla do Liptova. Od 1. októbra prevzala celý úväzok ona.
Čo budete robiť bez gymnastiky doma?
- Sem-tam sa prídem na dievčatá pozrieť, to je jasné. Sem-tam niečo pomôžem, hlavne, aby som sa ešte z choroby vylízala. Nesťažujem si, aj keď mi je niekedy veľmi zle. Robím, čo môžem, ale, okrem iného, ma veľmi bolievajú kosti. V Bratislave mám však výborného lekára, ktorému som povedala: „Robte si so mnou, pán doktor, čo chcete, musíte ma však do decembra udržať, vtedy mám sedemdesiat rokov."
O novej trénerke Tatiane Suchomlynovej sa viac dočítate v najnovšom čísle MY Liptovské noviny.
