Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Nie vždy je pravá bryndza pravá, môže to byť podvod

Jediným slovenským mliečnym výrobkom, ktorý sa môže vyrábať bez pasterizácie je tradičná slovenská bryndza.

Ovečka je nezmar. Na paši, aj keď už napadal sneh, si dokáže nájsť dostatok potravy.  Von ovce budú vyháňať, až kým neprídu silné mrazy.Ovečka je nezmar. Na paši, aj keď už napadal sneh, si dokáže nájsť dostatok potravy. Von ovce budú vyháňať, až kým neprídu silné mrazy. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

Jediným slovenským mliečnym výrobkom, ktorý sa môže vyrábať bez tepelného spracovania, teda pasterizácie, je tradičná slovenská bryndza.

LIPTOV. Ruku na srdce, ani mnohí z tých, čo boli v Egejskom mori na Kose a nazývajú ho Hippokratov ostrov, nevedia, že existuje aj Hippokratov nápoj. Pre lekárov je ešte dôležitejšia prísaha, nesúca jeho meno. O starovekom lekárovi je známe, že liečil aj srvátkou.

O Hippokratovi je známe, že používal sladkú aj zakysanú srvátku z kozieho a ovčieho mlieka na hojenie rán, na liečenie žalúdočných a črevných ťažkostí a na potláčanie niektorých nákaz. V okolí Florencie dodnes kolujú príslovia: „Ak chceš byť zdravým, pi srvátku", alebo „Ak budeš živený srvátkou, lekár zbankrotuje."

Srvátku, ktorá prospieva zdraviu, vylievali do kanálov

Ako je to u nás? My si hudieme svoje: „Piť srvátku? Daj to prascom." Zrejme chceme, aby boli prasce zdravšie ako ľudia.

Srvátku ešte donedávna vylievali do kanálov. Rozlievala sa po poliach ako hnojivo, pridávala do krmiva hospodárskych zvierat. Názory na srvátku sa zmenili. Výskum a klinické štúdie potvrdili jej pozitívne účinky na zdravie. V súčasnosti sa používa nielen na skvalitňovanie výživových vlastností potravín (nutraceutiká), ale aj na prípravu preparátov pre medicínske použitie.

Profesor Libor Ebringer z Ústavu bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského hovoril o tom na podujatí, ktoré usporiadali minulý piatok pri príležitosti Svetového dňa potravín v Nitre. Nechýbali ani prvovýrobcovia z poľnohospodárstva a potravinári. Pri tejto príležitosti na trinástich slovenských salašoch otvorili dvere. Z toho v Liptove, napriek sneženiu, na troch. Pri Hubovej, v Liptovskej Lúžnej a v Bobroveckej doline na salaši Pastierska.

Pokiaľ nebudú veľké mrazy, ovce budú na paši

Ľudovít Urbanovský z Pastierskej vraví, že ich v tomto roku jeseň prekvapila ako nikdy predtým. Rozsac je tradičné ukončenie pastierskej sezóny a býva zyčajne okolo 24. októbra.

„Počasie nás zaskočilo. Ovce sme museli stiahnuť do ovčína v Jalovci, ale cez deň ich pasieme. Ovečka je jednoducho nezmar. Nájde si aj pod snehom dostatok potravy. Hlavne, že je šťavnatá. Aj v týchto dňoch dojíme raz do dňa. Pokiaľ nebude hlboko pod bodom mrazu, ovce sa cítia na paši ako doma. Lepšie ako pri sene. Mlieko, z ktorého vyrábame aj v súčasnosti čerstvý ovčí syr, je kvalitné," vysvetľuje Ľ. Urbanovský.

Chorého Hugolína Gavloviča zachránila žinčica

Žinčicou sa živili drevorubači, ktorí podávali od svitu do mrku neuveriteľné fyzické pracovné výkony. O blahodarnom pôsobení žinčice na zdravie a vitalitu svedčí množstvo bačovských žartov a prísloví. Hugolín Gavlovič, autor diela Valaská škola mravú stodola, mal už v mladosti podlomené zdravie, ochorel na tuberkulózu. Na odporúčanie opáta sa začal živiť žinčicou a dožil sa veku 75 rokov.

„Tradičnú bryndzu vyrábajú prakticky na všetkých salašoch od mája do októbra. Nielen v Liptove predávajú zväčša v drevených stánkoch s označením Predaj tradičných slovenských ovčích syrov rôzne špeciality. Výrobcovia pravej bryndze, ktorých spočítate na prstoch jednej ruky, ešte nevymizli.

Jeden z nich je Milan Brezňan z Liptovských Sliačov. Jeho stádo je synchronizované tak, že asi tretinu oviec dojí aj v zime. Bryndzu vyrába iba takým spôsobom, aký ho naučil starý otec. Hygienikom, ktorí mu prikazovali, aby bryndzu pasterizoval, odolal a nakoniec ich presvedčil. Všetky pôvodné zdraviu prospešné látky, čo príroda dala, sú v tradičnej bryndzi zachované. Chovatelia oviec si začínajú uvedomovať, že ak nechcú skrachovať, musia produkovať bryndzu," poznamenáva L. Ebringer.

To, že v nákupných centrách je v regáloch produkt s nápisom bryndza, ešte neznamená, že ide o pravú bryndzu. „Zdraviu prospešné účinky má iba pravá bryndza, vyrobená z nepasterizovaného, stopercentného ovčieho mlieka, teda bez tepelného spracovania. Doteraz to nikomu neprekážalo.

V ocenenej bryndzi neboli zdraviu prospešné baktérie

„V roku 2002 som bol na porade mikrobiológov v Paríži. Vedci konštatovali, že z hľadiska udržovania zdravia by sa malo vyrábať čo najviac syrov zo surového mlieka bez pasterizácie a apelovali na mňa, aby som sa pričinil o výrobu tradičnej bryndze. Keď som sa vrátil, v televízii som videl, ako vtedajší riaditeľ Liptovskej mliekarne preberá ocenenie Slovak Gold. To je cena za mimoriadne kvalitný výrobok, za termizovanú, tepelne spracovanú bryndzu. Kúpil som si ju a otestoval v laboratóriu.

Verte mi, žiadna zdraviu prospešná baktéria tam nebola zachovaná. Bol to mŕtvy produkt. Podobné výsledky by sa zistili aj po zohriatí jogurtu. Výsledky som zverejnil a okamžite ma obvinili, že ma niekto podplatil. Dnes do bryndze veľkovýrobcovia pridávajú kravský syr. Podľa potravinového kódexu je to možné v zime. Niektorí výrobcovia vyrábajú bryndzu, v ktorej podiel ovčieho syra tvorí len symbolických päť až desať percent. To však už nie je bryndza," hovorí L. Ebringer.

„Navyše, postupne som zistil, že je pre nich módou a ekonomicky výhodnejšie vyrábať bryndzu z pasterizovaného mlieka a kombinovať ju so syrom z kravského mlieka. Všetky naše kedysi chýrne bryndziarne, aj v Liptove, vyrábajú bryndzu z pasterizovaného mlieka, zmiešaného s kravským syrom celý rok," vyjadruje sklamanie profesor Ebringer.

Nie vždy je pravá bryndza pravá, môže to byť podvod

Svetoznámu tradíciu, ktorá urobila Slovensku meno, strácame. Aj „vďaka" zahraničným investíciám do liptovskomikulášskej mliekarenskej firmy, ktorá patrila k významným producentom. Výrobcovia iba podvádzajú a čudujú sa, že ich bryndzu málokto kupuje. Vo väčšine liptovských domácnostiach si ju dokážu spraviť sami. Stačí na to kuchynská soľ. Dodajme, že jediným slovenským mliečnym výrobkom, ktorý sa môže vyrábať bez tepelného spracovania, teda pasterizácie, je tradičná slovenská bryndza. Podľa L. Ebringera by to malo byť jednoznačne na obaloch uvedené. Pasterizovaná bryndza s obsahom ovčieho a kravského mlieka by mala byť odlíšená od tradičnej. „Laboratórny výskum dokázal, že pasterizácia likviduje nielen choroboplodné, ale aj dobré mliečne baktérie aj ďalšie biologicky vzácne látky. Tepelné spracovanie mlieka, pasterizácia a termizácia bryndzu do značnej miery znehodnotí," vysvetľuje L. Ebringer.

Slovenská kuchyňa nie je zasa taká bohatá, na rozdiel od iných, aby sme bryndzu mohli pustiť pomedzi prsty. Nie táranie do vetra, ale konkrétne kroky producentov a spracovateľov tomu môžu pomôcť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 26 824
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 294
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 005
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 000
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 630
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 413
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 606
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 488
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 331
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 311
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

8 h
Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

23 h

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

22 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

23 h

Už ste čítali?