Stál povyše odbočky do Hlbokej doliny pod žľabom Vyvieraníc, ktorý vyúsťuje do doliny Parichvost z Pachoľaťa.
Do tohto na pohľad nehostinného vysokohorského prostredia sa vydávali na dlhú púť hore Jaloveckou dolinou s ovečkami najtvrdší chlapi z dediny. Ale najskôr musel bača spolu s valachmi a honelníkom v dedine pred ľuďmi zložiť prísahu. Títo ľudia u Bobrovčanov požívali úctu a dedinčania im neváhali zveriť na celé leto svoj skromný majetok. Chlapi naložili na koníka poživeň - múku, slaninu na halušky a všetko potrebné a vybrali sa na salaš. Cesta však bola strmá a koník mal čo robiť, ako vyšiel hore. Tak sa spotil, až sa mu parilo aj z chvosta. Preto doline dali názov Parichvost.
Bačom v tejto ťažko prístupnej doline bol aj Jano Tkáč, ktorý sa stal bobroveckou legendou. Ľudia spomínajú, že to bol chlap ako hora s rukami ako lopaty. Povráva sa, že keď raz jeho syn vzpriečil v úzkej dedinskej uličke konský povoz vrchom naložený maštaľným hnojom, bača Jano bez problémov nadvihol koniec voza a s ľahkosťou ho prehodil na správne miesto. Vrece zemiakov na chrbte do Parichvosta vedel vraj vyniesť na jedno nadýchnutie.
Už dávno nepočuť zvončeky pasúcich sa oviec v tomto kúte doliny. Len občas v nej zakráka turistami vyrušený krkavec alebo zapíska svišť. Vidieť kamzíka v týchto končinách je už tiež vzácnosťou.
