LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Podobnú skúsenosť má aj cvičiteľ z Liptovského Mikuláša Jaroslav Maduda: „Akoby si niesli na pleciach celý batoh starostí. Počas cvičení im spadne z pliec, ale po čase si zas doň nazbierajú problémov a starostí."
Zdá sa, že život je príliš rýchly a komplikovaný, aby sme sa starostí zbavili ako švihnutím čarovného prútika. Ak sa ich chceme skutočne striasť, musíme vyvinúť vlastné úsilie. Napríklad aj v jogových cvičeniach, ktoré možno brať nielen ako kompenzačné cvičenie k sedavému spôsobu života, ale aj ako prostriedok pre zdravie a krásu.
Joga v dennom živote pre zdravie a krásu
Tieto myšlienky zazneli na besede s cvičiteľmi Systému Joga v dennom živote v Čajovni za siedmimi horami v Liptovskom Hrádku. Témou bola joga práve v súvislosti so zdravím a krásou. „Som rada, keď vidím, ako sa ľuďom smejú oči," povedala E. Ďurčová a dodala, že to je možné len vtedy, ak je človek spokojný a v harmónii sám so sebou aj so svojím okolí. Nie vždy je to však jednoduché. Často hovoríme o pozitívnom myslení a dobrovoľne si zakladáme ružové okuliare. Aj na problémy a starosti. Tým ich len zatláčame do seba a môžu sa neskôr prejaviť vo forme choroby.
Pozitívne myslenie však nie je o tom. Ak nás niečo trápi, treba sa na problém pozrieť reálnymi očami. Posvietiť si naň. Uvedomiť si riziká, ale aj šance, ktoré nám dáva práve v tom, že na probléme dokážeme vnútorne rásť a rozvíjať sa. Ideálny život nás totiž zvádza hovieť si v ničnerobení. Naopak, problémy v nás burcujú vnútornú silu a pomáhajú nám, ak chceme, v sebapoznávaní.
Nepotláčajme seba pod nálepkou pozitívne myslenie
Potrebujeme si buchnúť do stola, ak nás niečo nahnevá? Potrebujeme vykričať svoj hnev? Urobme to. Nepotláčajme seba pod nálepkou pozitívne nazeranie na svet. Urobme to však tak, že sme si vedomí svojho buchnutia do stola či svojho kriku. Skúsme sa zvnútra pozorovať, ako reagujeme. Ak si totiž uvedomíme svoju zlostnú reakciu, môžeme s ňou pracovať ďalej. Po čase, keď príde ďalší problém, nebudeme potrebovať na jeho zvládnutie ani krik, ani trieskanie.
„Keď viem, že idem na cvičenie jogy, teším sa už celý deň," zareagovala na slová o pozitívnom myslení Božena Bubalová z Liptovského Hrádku. Radosť je ďalším naším nástrojom, ktorým si môžeme skvalitniť život. Vďaka nej si v tele vyrobíme viac „hormónu šťastia" a máme bližšie aj k pozitívnemu mysleniu.
Radosť môžeme, tak ako skonštatovala B. Bubalová, poslať dopredu tam, kam chceme. A tak skôr, ako prídeme, napríklad, z práce do bytu, vyšleme doň svoju radosť. Ona akoby vyupratuje pred nami a byt nás príjemne privíta. V objavovaní radosti v sebe a okolo seba by sme si my, dospelí, mohli vziať príklad z detí. Tie sa vedie radovať aj pre malé veci a hlavne spontánne. Mať detskú radosť neznamená byť detinský, ale skvalitniť si každý svoj deň.
