Vlkolínec, zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, bol oddávna len jednou z ulíc, a to dokonca najmenších ulíc, mesta Ružomberok. Patrí k najstarším obývaným územiam v Liptove.
VLKOLÍNEC. Archeologické nálezy potvrdzujú viac ako dvetisícpäťstoročné genius loci. Osada pod malebným vrchom Žiar, ktorý je v mapách od polovice 20. storočia zaznamenaný ako Sidorovo, sa stala ulicou dolnoliptovského mesta iba z právneho hľadiska. Podľa jurisdikcie podliehala likavskému panstvu, ktoré sídlilo na Likavskom hrade. Ak by sa význam osady mal posudzovať podľa histórie, nuž, mnohé liptovské mestá a obce iba zblednú závisťou.
Ak nechytili krahulca, museli platiť denármi
Zachované písomné pramene potvrdzujú, že obyvatelia osady odovzdávali daň mestu už v 12. storočí. Bola to teda poddanská usadlosť.
Spoločne s ružomberskými mešťanmi platili hradnému panstvu v Likave ročne 90 florénov. Na Veľkú noc a iné výročité sviatky jatočné zvieratá, vajcia. Nechýbali ani ďalšie povinnosti vyplývajúce z údržby hradu alebo hospodárskych budov.
Popritom cirkevné dávky s iných poddanských osád mesta, napríklad z Černovej, Čutkova, Bieleho Potoka, platili uhliari z osady Zamrzlô aj z Vlkolínca. Valašské obyvateľstvo z ružomberských „ulíc" platilo panstvu rovnakú dežmu ako ostatní poddaní ešte aj od pasenia hospodárskych zvierat.
Na sviatok svätého Jána každého dvadsiateho barana alebo ovečku. Tí, čo mali viac ako dvadsaťpäť oviec, odovzdávali likavským hradným svätojánskeho barana aj každú päťdesiatu dojnú ovcu s jahniatkom.
Ak chovali viac než sto oviec, okrem spomínaných dávok platili ešte jeden florén. Valasi odovzdávali panstvu každý rok jedného krahulca, alebo, ak sa im dravca nepodarilo chytiť, zaplatili 25 denárov.
Zleniveným šľachticom sa nechcelo pracovať
Stupňujúce sa nároky likavského panstva voči mestu a jeho osadám viedli v 18. storočí k viacerým sporom. Išlo o spomínané dávky. Zleniveným šľachticom sa vtedy nechcelo pracovať, ale z niečoho museli žiť. Miestodržiteľská rada Liptovskej stolice zavolala proti nespokojným vojenské jednotky.
Veľkej hospodárskej záťaži podľahla najmenšia z ulíc, Vlkolínec. Uličania z osady kapitulovali ako prví. Rovnoprávne postavenie získali priľahlé ulice Ružomberka až na sklonku 19. storočia.
Po zrušení poddanstva počet obyvateľov Vlkolínca stúpol. V roku 1825 tam žilo už 334 ľudí. Dnes je Vlkolínec trvalo obývaná obec, v súčasnosti v nej žije 29 obyvateľov v osemnástich z celkového počtu 55 domov.
Autor: Ladislav Lacko
