Priemerná ročná teplota v hrádockom arboréte je iba 6,3°C. Nachádza sa v nadmorskej výške 650 metrov. Je v ňom 730 druhov drevín nielen z Európy, ale aj Ázie, Ameriky a Austrálie. Môžete v ňom vidieť, napríklad, sekvojovec mamutí, ktorý v severnej Amerike dorastá až do výšky 107 metrov. Sú v ňom aj dreviny, ktoré sú zapísané v červenej knihe viacerých krajín. To znamená, že im hrozí vyhynutie.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. V arboréte vybudovali náučný dendrologický chodník, ktorý slávnostne sprístupnili 12. októbra. Náladu prichádzajúcim hosťom spríjemňovala hudba folklórneho súboru Tatrín a znepríjemňoval dážď.
Podujatie otvorili trubači. Po nich študentka Strednej odbornej lesníckej školy J. D. Matejovie Katarína Máliková zarecitovala vlastnú báseň a riaditeľ školy Viliam Prukner priblížil históriu a súčasnosť arboréta. Jeho vznik úzko súvisí so založením lesníckeho školstva v Liptovskom Hrádku. Už v roku 1796 začali pri prvej lesníckej škole budovať dekoratívny anglický park. Jeho základ tvorilo asi dvesto líp vysadených v roku 1777 pri príležitosti 1. výročia vzniku USA. Mnohé stoja dodnes.
Mýlia si ho parkom
Michaela Kubíková, riaditeľka Národného trustu (NT), vysvetlila dôvody vzniku náučného chodníka. Jedným z nich bolo to, že Hrádočania o arboréte vedia veľmi málo a vnímajú ho skôr ako mestský park a nie ako arborétum a chránený areál. Vyplynulo to z ankety, ktorú urobil NT spolu s Komunitnou nadáciou Liptov. Prostriedky na vybudovanie náučného chodníka získali vďaka projektu, ktorý vypracoval NT v spolupráci so školou.
Náučný chodník
Na prehliadku náučného chodníka pozval hostí zástupca riaditeľa hrádockej lesníckej školy Edmund Hatiar. Boli medzi nimi poprední predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja, Lesov SR, ich odštepného závodu v Liptovskom Hrádku a Správy TANAP-u. Na náučnom chodníku postupne odhalili šesť informačných tabúľ. Sú na nich základné informácie o arboréte a stromoch, ktoré v ňom rastú. Pri tabuliach predstavil niektoré zaujímavé dreviny Vladimír Zubček. Učí dendrológiu na lesníckej škole a je autorom textov a väčšiny fotografií na tabuliach.
Najstaršími stromami v arboréte sú borovice balkánske. V roku 1886 ich priviezli z Banskej Štiavnice na vozoch. Je v ňom aj ginko dvojlaločné, ktoré je považované za najstaršiu žijúcu fosíliu. Pravdepodobne ho žrali už dinosaury. V arboréte rastie aj javor cukrodarný, z ktorého v Amerike vyrábajú známy javorový sirup.
Zasadili brezy
Hostia zasadili aj pamätné brezy - papierovú a žltú, od Miroslava Grandtnera. Žije v Kanade, ale pôvodom je Slovák, rodák z Benkova neďaleko Čierneho Váhu. Bol profesorom na kanadskej univerzite. Je uznávanou kapacitou svetovej dendrológie a autorom mnohých odborných publikácií. Veľa rokov spolupracuje s hrádockou lesníckou školou formou odborných rád a posiela semená rôznych drevín.
Ondrej Makara, bývalý správca arboréta, ich sadí a pestuje. Zasadil a vypestoval aj brezu žltú a papierovú, ktoré zasadili v arboréte. Tvoria základ aleje, ktorá sa bude volať Grandtnerova. Ondrej Makara sa veľkou mierou pričinil o rozkvet arboréta a zasadil v ňom veľa stromov. Viedol korešpondenciu s viac ako tridsiatimi botanickými záhradami a arborétami z celého sveta.
Významné lesnícke miesto
Ešte predtým, ako hostia zasadili brezy a prešli po náučnom chodníku, vyhlásil generálny riaditeľ Lesov SR Alojz Riško arborétum za významné lesnícke miesto. Významné lesnícke miesta vyhlasujú štátne Lesy s cieľom zachrániť prírodné a kultúrne dedičstvo. Hrádocké arborétum sa stalo 25. významným lesníckym miestom, ale prvým, o vyhlásenie ktorého sa pričinila iná organizácia ako Lesy SR, Stredná odborná škola lesnícka J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku.
V nej sa na záver uskutočnil koncert loveckej hudby. Zahrali trubači z hrádockej lesníckej školy a zo Základnej umeleckej školy z Potštátu.
Hrádocké arborétum
Arborétum na dnešnom mieste vzniklo vďaka riaditeľovi školy Rudolfovi Benkö v roku 1886. Malo rozlohu približne 27 hektárov. Po vojne sa zmenšilo na 7,24 hektárov. V roku 1982 ho vyhlásili za chránenú študijnú plochu a zaradili ho do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. V rokoch 1983 - 1985 vypracoval kolektív autorov pod vedením I. Otrubu projekt rekonštrukcie arboréta. Na jeho základe je dodnes rozdelené do siedmich zón. V severoamerickej sú dreviny zo severnej Ameriky, v euroázijskej dreviny z Európy a Ázie, v tretej rododendrony, v ďalšej vždy zelené rastliny, vo východoázijskej zóne sú vresoviská a alpinum a jedna zóna je venovaná iba vŕbam. Od roku 2002 je Hrádocké arborétum majetkom Žilinského samosprávneho kraja a spravuje ho Stredná odborná lesnícka škola J. D. Matejovie Liptovský Hrádok. Takmer všetky práce v arboréte vykonávajú študenti školy v rámci praxe. Ročne odpracujú v arboréte 1800 - 2400 hodín. V minulosti malo arborétum aj vlastných zamestnancov. Takmer tridsať rokov bol záhradníkom v arboréte Jozef Junek. V rokoch 2005 až 2007 pri rekonštrukcii drevinového zloženia arboréta odstránili z neho viac ako dvesto drevín, ktoré svojím pôvodom nepatrili do jednotlivých zón alebo v dôsledku zdravotného stavu ohrozovali návštevníkov. Hrádocké arborétum je v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny vyhlásené za chránený areál so zaradením do 4. stupňa ochrany. Pre žiakov lesníckej školy je živým kabinetom dendrológie, kam chodia spoznávať dreviny. Ale slúži aj ako mestský park. Niektorí návštevníci ho hlavne v noci devastujú, ničia lavičky a robia z neho smetisko. Preto správca arboréta navrhol, aby v súlade s návštevným poriadkom bolo arborétum v noci uzatvorené a zabránilo sa tak jeho devastácii. S tým však nesúhlasia obyvatelia mesta.
