LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na výstave kardbidiek, ktorá bude v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva do konca roka, môžete vidieť napríklad historickú acetylénovú lampu z bicykla z obdobia pred 2. svetovou vojnou, banícku lampu z polovice minulého storočia, laminátovú lampu z vojenskej poľnej fľaše aj ruskú titánovú acetylénovú lampu vyrobenú v Krasnojarsku na konci 2. tisícročia.
Základom každej acetylénovej lampy je karbid vápnika, z ktorého hydrolýzou vzniká plyn acetylén. Jeho spaľovaním vzniká jasné svetlo. Karbid a acetylén sú známe od roku 1836, ale ich využitie v technickej praxi sa datuje až od roku 1892, keď udelili patent na výrobu karbidu z vápenca a uhlia Američanovi T. L. Willsonovi. Na sklonku minulého storočia, keď výrobu karbidu vápnika zbavili patentu, sa začalo najmä v Nemecku budovať mestské acetylénové pouličné osvetlenie zo stabilnými acetylénovými lampami. Postupne sa začali vyrábať aj prenosné lampy, ktoré sa využívali v doprave, baníctve a všade tam, kde bol potrebný výkonný a spoľahlivý zdroj svetla.
V jaskyniarstve sa na Slovensku používajú karbidky od začiatku 20. storočia. Pomocou nich objavili napríklad Jaskyňu slobody v Demänovskej doline či Domicu v Slovenskom krase. V roku 1975 skonštruoval P. Hipman hliníkovú acetylénovú lampu s horákom umiestneným na prilbe. Do dnešných dní vznikli na Slovensku mnohé konštrukcie acetylénových lámp. Napriek konkurencii moderných diódových elektrických svetiel sú stále obľúbené nielen pri prieskumných prácach v jaskyniach.
Autor: Peter Holúbek
