Ovce boli s pastiermi po celú sezónu na paši od sv. Juraja od 24. apríla do 29. septembra na Michala, inde do 26. októbra na Demetera alebo budú až do 11. novembra na Martina. To sú ovčiarske sviatky a ten posledný, Demeter, si chovatelia oviec a kôz z celého Slovenska pripomenuli na stretnutí v Liptovskom Hrádku.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Bolo to zhodnotenie ovčiarskeho roku," povedal predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Jozef Eštočin a ocenil, že sa do Liptova dostavilo vyše stovky účastníkov stretnutia pod názvom Demeter 2009. Svätý Demeter je roky patrónom pastierov a J. Eštočin načrel aj do histórie: „Na Mitra bývali pastierske alebo valašské hody. Podľa popisu z roku 1866 bača a valasi v nových sviatočných šatách prišli do kostola, kde obetovali syr a oštiepky. Po vyúčtovaní s majiteľmi oviec bola spoločná hostina, na ktorej nechýbala hudba, spev a tanec. Mitrovanie sa zachovalo približne do polovice 20. storočia a my sa túto tradíciu snažíme obnoviť aj v súčasnosti. Zároveň je to príležitosť zhodnotiť uplynulú sezónu."
Na slávnostnom ukončení ovčiarskej sezóny Demeter 2009, ktorá sa uskutočnila 23. októbra v Liptovskom Hrádku, sa zúčastnil aj Ľudovít Urbanovský z Podtatranskej poľnohospodárskej spoločnosti z Bobrovca. Spoločnosť sa aktívne venuje chovu oviec v podmienkach Bobroveckej doliny, hospodári približne na 700 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Z toho je 60 percent lúk a pasienkov, ktoré vytvárajú dobré podmienky pre chov oviec s mliečnou produkciou. Podľa slov Ľ. Urbanovského, tradičnú úroveň chovu oviec chce spoločnosť dostať ešte na vyššiu chovateľskú, výrobnú ale aj spoločenskú úroveň. Viac nám povedal v rozhovore.
S akými očakávaniami ste šli na konferenciu a prečo je, podľa vás, dôležité, aby sa stretávali chovatelia oviec a kôz?
- Moje očakávania, s ktorými som išiel na celoslovenské stretnutia chovateľov oviec a kôz, boli vysoko prekročené. Veľmi ma potešil záujem chovateľov a prvovýrobcov. Kade chodím, neustále totiž zdôrazňujem, že my, chovatelia, sa musíme stretávať, aby sme spoločne vytvárali pomerne veľký tlak voči rôznym inštitúciám, ktoré majú nejaký vplyv a dosah na chov. Veľmi by som si prial, aby slovenskí ovčiari boli totálne jednotní. Iba tak potom môžeme pri pracovných stretnutiach s obchodníkmi a spracovateľmi vytvárať vyhovujúce rokovacie podmienky pre predaj našej ovčiarskej produkcie. Lebo predávať ovčiu vlnu po 0,20 eur za kilogram alebo predávať ďalšiu ovčiarsku produkciu, konkrétne veľkonočné jahňatá, po 1,99 alebo 2,16 eur za kilogram, to nie je dobré. Takéto ceny sú pre nás chovateľov oviec na Slovensku jednoznačne likvidačné. To isté platí aj pre mliečne ovčiarske výrobky. Ani tam ceny nepokrývajú výrobné náklady pri predaji spracovateľom. Preto je veľmi dôležité, aby sme spoločne vytvárali silu vo vyjednávaní optimálnych obchodných podmienok.
Prečo sa konferencia niesla pod názvom Demeter?
- To, podľa mňa, nebola ani konferencia, ale sviatok všetkých chovateľov oviec na Slovensku pri príležitosti ukončenia salašníckej sezóny. Z historického hľadiska v tento deň, na svätého Demetra, sa konala záverečná oslava salašníckej práce. Prvovýrobcovia, chovatelia oviec, ale aj spracovatelia v Liptovskom Hrádku sa stretli, aby si symbolicky uctili tento tradičný sviatok a navzájom si vymenili svoje pracovné skúsenosti a aby sa dohodli na ďalšom postupe do budúcej sezóny. Chcem ešte upozorniť, že chovatelia oviec si počas roka pripomínajú ešte niekoľko významných dní, ktoré v ich praxi majú význam, napríklad, na Jána, Ducha, Michala či Gála.
Aký bol Demeter na salaši Pastierska v Bobroveckej doline?
- Dôstojný. V sobotu 24. októbra sme zorganizovali rozsac, kde bolo tradičné rozdelenie a odovzdanie oviec chovateľom z Bobrovca, Jalovca, Pavlovej Vsi, Bobrovčeka a okolia, ktorí mali umiestnené ovce na našom salaši. Kolega Milan Gajan uvaril tradičný kotlíkový baraní guláš. Pochutnala si na ňom celá osádka salaša, ktorú úspešne vedie bača Rudolf Belujsky, ako aj gazdovia, ktorí si v tento deň prišli po svoje ovečky. Osádke salaša patrí veľká vďaka za odvedenú prácu, ktorú robili po celý rok. Pretože práca okolo chovu oviec je celoročná tvrdá drina a nie romantika, ako si mnohí myslia. Ovčiar sa musí starať o svoje zvieratá 365 dní do roka a pokiaľ zanedbá niektorú chovateľskú etapu, vždy sa mu to negatívne vráti, či v zdravotnom stave oviec, či v nižšej produkcii, alebo v kritike prísneho okolia.
Hovoríte o chove oviec veľmi zanietene. Čo pre vás znamená?
- Napríklad, aj to, že, citujem profesora Libora Ebringera, bryndza, žinčica a čerstvý syr sú potraviny, ktoré môžeme dať na úroveň farmaceutík. Ovčiarske produkty majú totiž za sebou fakty. Dokážu liečiť veľmi veľa súčasných civilizačných chorôb. Preto všade odporúčam, aby sa Slováci zaujímali aj o to, čo všetko prináša konzumácia slovenských ovčiarskych výrobkov. Na našom salaši Pastierska sa držíme motta. Ospravedlňujem sa dopredu za výraz v ňom: Kto nechce žrať drahé lieky, musí jesť a piť ovčie výrobky. Je to podložená pravda, stará možno viac ako tisíc rokov, ale v globalizovanom svete si ju neuvedomujeme a nerešpektujeme ju. Neriadime sa prírodnými pravidlami.
Ocenenia putovali aj do Liptova
V rámci hodnotenia uplynulého ovčiarskeho roka v Liptovskom Hrádku vyhlásili niekoľko „topiek". Z liptovských chovateľov si odnieslo v kategórii zošľachtená valaška prvenstvo Poľnohospodárske družstvo (PD) Liptovské Revúce, druhá bola Agria Liptovský Ondrej a tretie miesto obsadil Ján Šuchtár z Liptovského Ondreja. V kategórii krížence mliekových plemien 3. miesto získal ASIK Liptovský Mikuláš a v kategórii celkový víťaz TOP piate miesto získalo PD Liptovské Revúce.
