Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Hrobár nesmie nad hrobom plakať

Dvadsať rokov robil Vladimír Tomčík zo Závažnej Poruby. Kopal jamy aj vtedy, keď zem zamrzla do metra. V piatok aj vo sviatok.

Vladimír Tomčík poznal v hore každý strom, vedel kedy a kde treba hľadať hríby. Hora bola jeho veľkou láskou.Vladimír Tomčík poznal v hore každý strom, vedel kedy a kde treba hľadať hríby. Hora bola jeho veľkou láskou. (Zdroj: EMIL VIDO)

Ak niekto v dedine zomrel, vedel to skôr, ako mu prišli oznámiť príbuzní nebožtíka. Zvony vraj vtedy majú iný hlas. Akoby vedeli, že niekto odišiel z tohto sveta.

Žiada sa začať spomienkou. Pred časom, nie tak dávnym, sme sa stretli v hore. Na hubách pod Rakytovicou. V pamäti času zostali tieto slová: „Vladko, a či ti tí nebožtíci dajú pokoj?" Dokázal reagovať spôsobom len jemu vlastným. „Živí dobiedzajú viac." A po krátkom čase doplnil. „Prečo by mali dobiedzať, keď som každému vykopal taký hrob, ako patrí: stoosemdesiat centimetrov hlboký, pri hlave široký sedemdesiat a pri nohách šesťdesiat centimetrov. Byť hrobárom bolo pre mňa cťou. Ja som ľudí vyprevádzal ako posledný. Truhlu sme do zeme spúšťali, či bola chvíľa, alebo lialo, akoby mal prísť koniec sveta. Starí ľudia hovorili, že truhlu neslobodno položiť do vody. Vždy sme našli spôsob. Potom jamu zasypať, nepoškodiť okolité pomníky a pekne usporiadať kvety. Ale kto vykope hrob pre hrobára?" nezabudol dodať.

Remeslo prevzal po otcovi

V Závažnej Porube je známe, že štafetu tohto remesla prevzal po svojom otcovi, ktorý synovi prízvukoval: „Hrobár nad hrobom nesmie plakať. Do jamy pochováva už toľko sĺz, že hrobárove slzy už nemajú miesta. Cintoríny sú plné bolesti, smrť si nevyberá. Tej je jedno, či si príde po dieťatko, alebo starenku. Hrobár musí pochovať všetkých. A bez plaču."

Na druhý svet sa veru nezberal. Smrť prišla rýchlo, nečakane. Hrobára si počkala v jazierku blízko cintorína v júni tohto roka. Bola to náhoda či osud? Darmo je, čo komu súdené, to ho neminie.

Abeceda času života

Vladimír Tomčík sa narodil v roku 1937. V Martine sa vyučil za zámočníka a po celý život viedol rozhovor s ťažkými strojmi. Nákladné autá, bagre, rýpadlá a ťažká technika, čo hýbala zemou, sa stala jeho chlebom. Čo robil, robil rád, dobre a spoľahlivo.

Bol obdarovaný neobyčajnou schopnosťou pomáhať druhým, rozdávať sa naplno. S ľuďmi nažívať v porozumení a vzájomnej láske. Nemal rád veľa rečí, veľa slov, pričom neraz pripomenul: „Nie v ľudských ústach je sila, ale v človekovom čine hniezdi dobro a pravda." Tešil sa, keď výsledky jeho práce pomáhali ľuďom. Nešetril síl, ani námahy, keď išlo o dobrú vec. Možno nejeden rodinný dom v Závažnej Porube je vybudovaný na základoch, ktoré vykopal svojimi zručnými rukami na ťažkom zemnom stroji.

Čo daruješ, nebude ti chýbať

Jeho veľkou láskou bola hora. Poznal vari každý strom od Suchej, Žuberovej až po Dolinky a vedel aj to, kde je studnička, či rastú hríby. Koncom mája alebo na Štefana obyčajne prvý vystúpil na Poludnicu a mal radosť, keď turisti, čo išli za ním, už kráčali po vyšliapanom chodníku.

To, čo dokázal celkom nezištne darovať druhým, zostane navždy pomníkom jeho obetavosti a ochoty. Poslanie tohto človeka na tejto zemi vari najvýstižnejšie vyjadrujú pravdivé slová múdreho básnika: „Čo dokážeš darovať druhým, to ti nikdy nebude chybovať. Na druhý svet si každý zoberie iba to, čo dokázal za života odovzdať ľuďom."

Netreba more slov

Kto Vladimíra Tomčíka poznal, mohol postrehnúť, že vedel byť aj vážny, zamyslený, smutný. Niekedy sa cítil osamotený a trápil ho pocit, že si ho nikto nevšíma.

Veselosť a úsmev mu nikdy neboli cudzie. Radosť okolo seba rozdával akosi zvnútra, vrúcne a vďačne. Každý deň rozmýšľal o šťastí. Hodnotu šťastia chápal ako niečo krásne príjemné, čo rozkvitá tým najkrajším kvetom a prináša sladké ovocie. Dobro nehľadal ani neobjavoval, dobro videl v tom, že mal neobyčajne rád ľudí.

Deťom z materskej školy, keď kráčali na vychádzku, neraz ponúkol cukríky. Na stretnutie dôchodcov nikdy nezabudol jubilantom priniesť poľné kvietky a pridať vinš: „Netreba more slov, netreba rieku viet, vďaku prezradí aj malý skromný kvet."

Vladimír Tomčík pomáhal starnúcim ľuďom, opusteným vdovám. Na jar v záhradách obyčajne poorezával stromy, narúbal dreva, porobil, čo si žiadal ohrad alebo ulička. Často za dobré slovo alebo kúsok slaninky, čo potom nosieval v taške do hory.

Tesne pred odchodom z tohto sveta obdaroval svojich vrstovníkov a priateľov malým darčekom - sladkou lízankou. Klávesovú harmoniku, svedka svojej mladosti, s láskou venoval dieťaťu. Akoby tušil a cítil, že v deťoch pokračuje život.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 840
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 638
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 11 844
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 360
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 220
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 684
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 817
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 740
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 704
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 065
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptáci proti Zvolenu opäť bez bodu

Hokejisti Zvolena zvíťazili v piatkovom zápase 31. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša 3:1. Pripísali si tak šiesty triumf za sebou. Naopak, domáci Liptáci utrpeli piatu prehru v sérii.

Liptovský Mikuláš v bielo-červenom vyšiel na svojom domácom ľade proti Zvolenu naprázdno.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

V Liptovskej Sielnici horel karavan, bol v ňom človek

Profesionálnym hasičom z Liptovského Mikuláša pomáhali pri zásahu dobrovoľní hasiči z Liptovského Trnovca.

Ilustračné foto.

Najlepším futbalistom sa stal Kokavec z Palúdzky

Hovorili sme s víťazom ankety o najlepšieho hráča LFZ Petrom Kokavcom. Jeho obdivuhodná oddanosť Palúdzkym farbám pretrváva, ak nerátame len s krátkym odskočením do Tatrana.

Peter Kokavec v červenom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Už ste čítali?