Počas novembra 1989 sa Milan Čič objavil najprv na televíznych obrazovkách, neskôr vo funkcii predsedu slovenskej vlády aj v mestách, napríklad, v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, RUŽOMBEROK. Po novembrovej revolúcii bol Milan ČiČ prvým predsedom slovenskej koaličnej vlády národného porozumenia. V súčasnosti je profesor Čič vedúcim Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, inak povedané slovenským kancelárom.
Zaujímalo nás, či si ešte spomína na tie chvíle, keď navštívil Liptov?
- Spomínam, a často, na stretnutia s ľuďmi, ktorí sa zúčastňovali premien spoločnosti. Mali množstvo otázok, nebolo jednoduché na každú odpovedať, ale trpezlivosť a porozumenie boli na oboch stranách.
Dnes mi práve tento priamy prístup k riešeniu celospoločenských problémov chýba, aj keď nemožno povedať, že by sa niektorí politici o takýto prístup nesnažili. V každom mojom postavení, najmä z pozície právnika, som stál na zásadách humanizmu, vymožiteľnosti práva.
Pri každej vhodnej príležitosti som upozorňoval na nutnosť dodržiavania ľudských práv a slobôd. Požadoval som, aby sme dôsledne budovali právny štát. V súčasnosti, s ohľadom na situáciu, ktorá tu je, presadzujem predovšetkým zásady sociálneho porozumenia a solidarity, rešpektovania ústavných práv a slobôd. Aj z toho, čo som povedal, jasne vyplýva, že stojím na strane pravdy, spravodlivosti, oprávnených záujmov občanov, ich práv a slobôd. Ak toto možno považovať za ľavicovú orientáciu, nemám proti tomu žiadne námietky.
- Boli ste ministrom poslednej slovenskej vlády s prívlastkom socialistická. Súhlasíte s tými, ktorí tvrdia, že ľudia, tak ako vy, ktorí boli v štruktúrach moci pred rokom 1989, už sa nemali po spoločenských a politických zmenách politicky angažovať?
- Viem, že sú aj také názory. Škoda, že to vyhlasujú ľudia, ktorí ani v minulosti ani teraz nepresadzujú práve tie hodnoty, tie princípy, ktoré majú slúžiť človeku. K tomu dodávam, že ani v jednom jedinom prípade som sa o funkciu neuchádzal. Ani za socializmu, ani v období revolúcie, ani po novembrovej revolúcii. Tí, ktorí ma oslovovali, zrejme poznali moje postoje, moje prístupy k ľuďom a overili si, do akej miery som osvedčil odbornosť a postoje aj v zložitých situáciách.
Podľa prieskumov Slováci spolu s Čechmi hodnotia smerovanie slovenskej spoločnosti skôr pozitívne. Ako vnímate vy, ako človek, ktorý sa ocitol v strede týchto udalostí vývoj po roku 1989?
- V krátkej odpovedi je naozaj zložité vyrieknuť nejaký hodnoverný objektívny názor na obdobie po roku 1989. Z doterajších poznatkov z mojej práce a praxe si však dovolím povedať, že došlo v mnohých smeroch k podstatným pozitívnym zmenám. Nemožno poprieť, že veľa ľudí má existenčné problémy, že nezvládli zložitosť nových pomerov, že sa nedokázali prispôsobiť situácii, ktorá je postavená na súťaživosti a v mnohých ohľadoch aj na tvrdom existenčnom zápase.
Do novembra 1989 ste neboli vždy na výslní politickej moci, ba naopak v nemilosti. Čo vám pomáhalo prekonať ťažkosti?
- Život je taký, je to jedna amplitúda, raz ste hore, inokedy dole, ide tu len o to, či máte dostatok síl na to, aby ste prekonávali osobné ťažkosti. Samozrejme, že aj ja som mal viaceré starosti a problémy, ktoré neboli vždy zapríčinené mojím konaním alebo mojou aktivitou. Musím ale povedať, že v každej situácii ma zachraňovala moja práca, ktorú som sa usiloval robiť v rámci svojich možností a aj na základe mojich skromných skúseností a síl.
O Slovensku hovorí Fedor Gál, s ktorým ste tvorili prvú ponovembrovú vládu, že je omnoho príjemnejšou krajinou. Aj vy zdieľate jeho názor, že ak sú ľudia s niečím nespokojní, mali by sa pozrieť na seba, či využili všetky možnosti, ktoré im nový režim ponúkol?
- Áno, s pánom Gálom som bol aj ako pracovník Slovenskej akadémie vied. Začali sme spolu z poverenia jej predsedu pracovať na organizačných a obsahových zmenách. Nedokončili sme to. Potom sme sa stretli až v čase Novembrovej revolúcie a pri rokovaní o zložení Vlády národného porozumenia. Môžem konštatovať, že s pánom Gálom som si vždy rozumel, pretože mal racionálne a všeobecne prospešné názory. Pokiaľ ide o jeho hodnotenie Slovenska ako krajiny, ktorá je krajšia, príjemnejšia, môžem len súhlasiť. Napriek problémom, ktoré Slovensko najmä v oblasti ekonomickej a sociálnej prežíva, človeka potešia pri cestách po Slovensku zmeny, ktoré sú v našich dedinách a mestách.
Ste v kontakte s ľuďmi, s ktorými ste tvorili dejiny začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia? Aké máte s nimi vzťahy?
- Nepreceňoval by som moju účasť v politickej a organizátorskej práci ako dejinotvornú. Pracoval som ako každý bežný občan Slovenskej republiky, ktorému záležalo na rozvoji Slovenska, na lepšom a dôstojnejšom živote našich spoluobčanov. Stretávam sa s mnohými ľuďmi z vlády Národného porozumenia, ale aj z parlamentu, a vôbec s mnohými, s ktorými som mal stretnutia, o ktoré v tom čase nebola núdza.