LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Hladinu verejnej mienky rozčerili medializované informácie, že: „Viac zamestnancov ako žiakov a pomer dvaja študenti na jedného učiteľa. Taká je realita na štátnej vysokej škole, Akadémii Ozbrojených síl M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ktorá patrí ministerstvu obrany. Dnes tam študuje 275 budúcich bakalárov a pracuje až 393 ľudí."
A tiež, že väčšinu osadenstva vojenskej školy netvoria pedagógovia. Napríklad, 26 ľudí zabezpečuje chod rektorátu. Traja prorektori majú k dispozícii 54 pracovníkov a takmer 150 zamestnancov podlieha kvestorovi, ktorý zodpovedá za ekonomickú prevádzku školy.
Škola však tvrdí, že množstvo zamestnancov potrebuje aj preto, že akadémia poskytuje kurzy pre vojakov. Tie údajne absolvovalo vlani takmer 2 400 ľudí. Učiteľov je z celkového počtu zamestnancov 130. Na porovnanie, tiež štátnu, Akadémiu Policajného zboru v Bratislave vlani navštevovalo 1 286 študentov, pričom výučbu zabezpečovalo sto pedagógov a chod školy ďalších 178 zamestnancov.
Škola získa, ak bude vzdelávať aj civilov
Predstavitelia školy si myslia, že tieto medializované informácie nie sú objektívne, ale skôr tendenčné. Akadémia udeľuje tituly bakalára a inžiniera v programoch elektronické systémy. Okrem toho sa tam vzdelávajú v oblastiach manažment, dopravné stroje a zariadenia, počítačové systémy, siete a služby a zbraňové systémy.
Generál vo výslužbe Anton Muržic patrí k zakladateľskej generácii československého vojenského školstva. Bol prvým veliteľom Vojenskej vysokej technickej školy. Podľa jeho názoru škola získa iba vtedy, ak v nej umožnia vzdelávanie aj pre civilov.
Pri malom počte študentov klesá kvalita školy
Záujem o budúcnosť školy prejavil aj bývalý primátor mesta, poslanec národnej rady Alexander Slafkovský. V parlamente, v súvislosti s aktuálnou situáciou v akadémii interpeloval ministra obrany Jaroslava Bašku.
A. Slafkovský poukázal, že pri malom počte žiakov klesá aj kvalita školy, čo je nielen pre armádu, ale aj pre spoločnosť s dlhodobého hľadiska škoda. „Ak nebude mať učiteľov a zastaví sa jej rozvoj, štát príde o kvalitnú, dobre fungujúcu vysokú školu," hovoril v parlamente A. Slafkovský.
Na jeho otázku, do akej miery sú reálne možnosti znovu otvorenia civilného štúdia v Akadémii ozbrojených síl, minister odpovedal vyhýbavo. Tvrdil, že súčasný model a činnosť školy je nastavená tak, ako má byť a je v poriadku. Zároveň potvrdil, že s civilným štúdiom sa v budúcnosti už neráta.
Bývalý rektor akadémie Ján Kurty sa v súvislosti s kritizovaným vysokým počtom personálu vyjadril: „Po prvé, každá vojenská škola plní funkciu vzdelávaciu, ale aj viacero vojenských funkcií, najmä výcvik, ktoré neplní civilná škola. A na to treba personál. Po druhé, pri znižovaní počtov v rezorte obrany každá vláda zohľadňuje aj sociálne aspekty, čo bolo zverejnené a regionálni politici to privítali. Ak by vojenská vysoká škola mala také právomoci v sebariadení, ako má verejná a súkromná vysoká škola, správala by sa podobne ako ony."
Ak štát potrebuje vysokú vojenskú školu, mal by ju využiť
Vysoké prevádzkové náklady akadémii, podľa medializovaných informácií, vytkla aj Akreditačná komisia. Naopak, slabinou školy je, podľa nej, v tomto roku nedostatok vlastných finančných prostriedkov na obnovu a rozvoj majetku.
„Ak štát v novom bezpečnostnom prostredí naozaj potrebuje vojenskú vysokú školu, mal by ju aj efektívne využiť. A keďže ju nemôže vyťažiť prostredníctvom vojenských študentov, mal by umožniť, aby v nej mohli študovať aj civilní študenti. Tak, ako to bolo takmer tridsať rokov až do roku 2006. Tak je to aj v súčasnosti v Akadémii policajného zboru v Bratislave," tvrdí Kurty.
Súčasné vedenie školy chystá opatrenia. V stanovisku riaditeľa rektorátu akadémie Petra Fiantu, sa okrem iného, uvádza: „Do 1. apríla budúceho roka sa vytvoria podmienky pre prácu 250 zamestnancov a 58 profesionálnych vojakov vo vojenskom školstve."
