Petra Vrlíka z Liptovského Mikuláša počas Nežnej revolúcie opľuli. Napriek tomu si myslí, že priniesla slobodu a preto by sme si ju mali pripomínať a vážiť ľudí, ktorí pri tom stáli.
V čase, keď vypukla Nežná revolúcia, ste boli členom Komunistickej strany. Ako ste ju vnímali a čo ste počas nej robili?
- V tom období som pracoval na strojno-traktorovej stanici. Poverili ma, aby som povedal z balkóna bývalého Župného domu pár slov v tom zmysle, že aj poľnohospodári sa pripájajú k Nežnej revolúcii. Zarazilo ma, že keď som mal vyjsť na balkón, pán Mičuda sa ma opýtal, čo budem hovoriť. Povedal som mu, že tie časy, keď niekto kontroloval texty, čo budeme hovoriť a keď sa schvaľovali diskusné príspevky, sú už hádam preč. Ja som nikdy z papiera nehovoril a nehovorím doteraz. Nakoniec ma horko-ťažko na balkón pustili. Zarecitoval som z neho báseň Janka Kráľa. „Jarmili nás dosiaľ všade, verili sme podlej zrade. Nevôli nám srdce skleslo, sloboda je naše heslo." Bol tam vtedy aj herec Peter Rúfus a povedal, že je to pekná báseň a ani on by ju lepšie nezarecitoval.
Ale mám aj trpkú spomienku. Bol som v akčnom výbore strany. Vtedy akčné výbory vznikali všade. Vtedy bolo známe heslo Biely dom deťom. Tak volali bývalé sídlo okresného výboru komunistickej strany. Prijala sa rezolúcia, nemal ju kto prečítať, tak som išiel ja a pán Chrapčiak.
Čo bolo v rezolúcii?
- Že okresný výbor strany sa vzdá časti Bieleho domu, ale čo s ním bude a komu sa dá, o tom treba rokovať, urobiť nejakú dohodu, konsenzus. Ale ľudia chceli, aby to bolo hneď a aby okresný tajomník okamžite odovzdal kľúče VPN. A to sa hneď nedalo. Keď sme rezolúciu prečítali a zišli z balkóna, ľudia na nás pľuli. Mne to až tak neprekážalo, ale bolo mi ľúto, že pľuli na starého človeka.
Prečo ste vstúpili do komunistickej strany?
- Do strany som vstúpil, keď som robil v bani. Pochádzam z ľavicovo orientovanej rodiny. Z toho, že som bol v strane, som nič nemal. Bol som obyčajný robotník, opravár chladiarenskych zariadení. Ľudia vstupovali do strany preto, lebo verili, že je to správne, boli tak vychovávaní.
Boli ste presvedčený, že komunistická strana je správna?
- Niektoré veci sa mi nepáčili a viacerým, hlavne mladým komunistom. V strane to vrelo už pred revolúciou. Nútili nás k veciam, ku ktorým sme nemohli zaujať stanovisko, napríklad, k augustu 1968. Mal som vtedy päť rokov, ako som sa mohol k tomu vyjadriť?
Preto ste z komunistickej strany po Nežnej revolúcii vystúpili?
- Aj preto, ale ľavicovo orientovaný som doteraz.
Kedy bolo podľa vás lepšie? Za socializmu alebo teraz?
- Poviem to takto: Najväčší ľudský vynález sú podľa mňa ľudské ruky. Kedysi bola ľudská práca až veľmi vynášaná na piedestál, teraz je to naopak. Robotu akoby si nikto nevážil, robotníkov vyhadzujú zo zamestnania.
Neodpovedali ste na otázku, kedy bolo podľa vás lepšie.
- Jednoznačne nemôžem povedať ani tak, ani tak. Pre niekoho bol minulý režim lepší, viac mu vyhovoval. Aj v bývalom režime boli poctiví ľudia, aj komunisti, ktorí pracovali a niečo užitočné vytvárali. A zra-zu sa im zrútil svet. Povedali im, vy ste boli komunisti, teda tí zlí, prisluhovači. Komu som ja prisluhoval? Akurát zákazníkovi, keď som mu opravil chladničku alebo na družstve spravil mliečnicu.
Cítite sa dnes slobodnejší ako pred revolúciou?
- Sloboda je rozhodne jeden z dôležitých aspektov, prečo by sme si mali 17. november pripomínať a vážiť si tie udalosti aj ľudí, ktorí pri tom stáli.
