Vojenské tábory nútených prác - pomocné technické prápory (VTNP-PTP) zriadili v Československu komunisti po tom, ako sa v roku 1948 dostali k moci. Posielali do nich ľudí, ktorí nevyhovovali vtedajšiemu komunistickému režimu - politicky nespoľahlivých.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Do PTP posielali drobných živnostníkov - mlynárov aj pekárov, gazdov aj farárov, bývalých podnikateľov a ich príbuzných, ktorých označili za vykorisťovateľov pracujúceho ľudu. Medzi pétépákmi sa ocitli aj tí, ktorí mali rodinu na Západe, chodili do kostola alebo študovali. Stačilo, keď niekto z rodiny nesúhlasil s politikou komunistickej strany. Pétépákov volali aj čierni baróni kvôli čiernym výložkám na uniformách. Pracovali na stavbách, v lesoch, v baniach. Snažili sa ich prevychovať a vtĺč im do hláv komunistickú ideológiu. V roku 1954 VTNP - PTP síce zrušili, ale pétépáci mali až do pádu komunizmu čiernu škvrnu na kádrovom posudku a diskriminované boli aj ich rodiny.
Nebolo to tak ako napísal Švandrlík v Čiernych barónoch
Vo vojenských pracovných táboroch sa v Československu v rokoch 1948 až 1954 vystriedalo takmer päťdesiattisíc mužov. Jedným z nich bol aj Adam Droppa z Liptovského Mikuláša. V PTP strávil 34 mesiacov. V tom čase jeho otec ako politický väzeň pracoval v Jáchymove.
„Na jeseň 1951 nám zobrali najlepšie kravy a prasnice. Otec sa bránil. Hovoril: Keď nám zoberiete statok, nebudem môcť plniť dodávky štátu a potom ma zavriete. A tak sa aj stalo. Odsúdili ho na päť rokov, že vraj úmyselne sabotoval zásobovanie," povedal Adam Droppa a zaspomínal: „Zážitky z PTP boli väčšinou trpké. Nebolo to vôbec tak, ako napísal Švandrlík v svojej knihe Čierni baróni, podľa ktorej urobili aj film. Keby bol v PTP, určite by to nenapísal. Zaobchádzali s nami ako s menejcennými, druhotriednymi ľuďmi. Bývali sme v barákoch, do ktorých tak fúkalo, že v zime sme boli na posteliach zaviati. Mal som často zápaly stredného ucha, ale k doktorovi sme mohli ísť len vtedy, keď niekomu odtrhlo ruku alebo sa stal vážny úraz. Povzbudením pre nás v ťažkých chvíľach boli kňazi."
Zobrali im dom, celý majetok a vysťahovali ich do Čiech
Kým bol Adam Droppa v PTP a jeho otec v Jáchymove, skonfiškovali im dom, majetok a celú rodinu násilne vysťahovali do Čiech. V marci 1953 zastavil pred ich domom v Bodiciach autobus s vybitými oknami a odviezol ich do Valčíc. So sebou si mohli zobrať iba veci na oblečenie, periny a dve vrecká zemiakov. Bola taká zima, že cestou zamrzli. Zamrzli aj plienky, lebo vysťahovali aj ani nie ročnú vnučku gazdu Adama, jeho manželku, dve dcéry, syna, nevestu aj zaťa. Na majeri vo Valčiciach pracovali ako paholci.
„Moja najmladšia sestra musela tak ťažko robiť, že dostala pruh na obe strany. Komunistické deti sa v jej veku hrali niekde na piesočku," zaspomínal Adam Droppa a dodal. „Som prekvapený, keď počujem dnes niektorých hovoriť, ako nám bolo za socializmu dobre, lebo každý mal prácu, mali sme zadarmo vzdelanie, zdravotníctvo a podobne. Keby prešli komunistickými žalármi a pracovnými tábormi, prežili mučenie, ponižovanie a hrôzy komunizmu na vlastnej koži, inak by hovorili. Ale nielen pétépáci to mali ťažké. Ťažko bolo aj ženám, ktorým odviedli mužov do PTP a sami sa museli starať o deti. A keď dorástli, nemohli študovať a nájsť si poriadnu prácu, lebo ich otec bol pétepák, čiže protištátny živel a nepriateľ socializmu. A to bolo horšie, ako keby bol zlodej alebo vrah."
