Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Starenka si pamätá dve vojny, bola to hrôza

„Ako som vydatá, nikto sa na Veternej Porube toľko rokov nedožil, ako mám ja teraz," povedala deväťdesiatdeväťročná Zuzana Tomková.

Deväťdesiatdeväťročná Zuzana Tomková v izbe, ktorá je teraz celým jej svetom.Deväťdesiatdeväťročná Zuzana Tomková v izbe, ktorá je teraz celým jej svetom. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

VETERNÁ PORUBA. Starenka žije vo Veternej Porube u šesťdesiatpäťročnej dcéry Márie Komendákovej. Je čiperná, zhovorčivá a na našu návštevu sa vraj veľmi tešila. „Len si sadnite bližšie ku mne, lebo nepočujem," usmernila a prezradila, že ani nevidí.

„Nič v jej izbe nemôžeme premiestniť, lebo je zvyknutá chodiť popri nábytku a každá zmena by ju pomýlila," potvrdila dcéra. „Keď umriem, potom si robte, čo chcete," dodala takmer storočná žena, ale keď vraj dcéra chcela zavolať farára, aby sa mamka vyspovedala, zareagovala: „Ja nejdem ešte umrieť."

Z jednej Poruby sa vydala do druhej Poruby

„Rodáčka som zo Závažnej Poruby, ale vo Veternej som už sedemdesiatsedem rokov," začala rozprávať Zuzana Tomková. „Prv roboty nebolo v továrňach, dievčatá k murárom chodili. Za slobodna som aj ja k nim chodila za šesť liet. Maltu, tehlu, betón som nosila, všetko čo prišlo. Hlavní pri murároch sa volali palieri, čo boli do rozkazu. Ešte v zime sme chodili k nim, aby rátali s nami do roboty."

Keď sa vydala, vo Veternej Porube hneď bola paňou vo vlastnom dome. Vzala si totiž chlapca, sirotu. „Bola naučená všetko robiť sama, otec nemal rodičov, čo mamka povedali, tak bolo. Otec musel počúvať," vysvetlila dcéra.

V novom domove sa musela Z. Tomková starať o gazdovstvo, pretože mali koňa, dve kravy, v lete bolo treba robiť na poli, v zime priasť či tkať. „Všetka robota bola pre mňa dobrá," nevedela rozhodnúť žena, čo robila najradšej. Podobne aj s jedlom. Dodnes v malých porciách zje všetko, čo jej dcéra navarí.

Stovku majú v rode, aj mamka ju prekročila

V Závažnej Porube už starenka nemá nikoho. No príhody z dediny jej chodia po rozume. Napríklad aj tá, ako si kedysi dokázali ženy poradiť so zlodejkou. Akási žena ukradla spodky. Zlodejku chytili, prevesili jej spodky cez krk a za zvukov bubna ju hnali dolu dedinou.

Alebo čísla jej ostali presne v pamäti. „Moja mama, keď umreli, mali sto rokov, päť mesiacov a deväť dní," vysypala žena bez zaváhania.

Keď ženy prali na čičierni, vždy sa dohovorili

Veterná Poruba leží na kopci nad Liptovským Mikulášom a netečie v nej žiaden potok. „...ale vody sme mali vždy dosť," načala novú tému Z. Tomková. „Studňu sme mali vo dvore, ale aj za cestou. Tam sme napájali dobytok. Na pranie bola čičiereň."

Čičiereň, alias verejná práčovňa pod holým nebom, dodnes v dedine existuje. Ale kedysi v nej vraj naraz pralo aj dvadsať žien.

„Boli tam štyri veľké skaly a na nich sa piestami pralo. Na plákania bol veľký válov a voda v ňom bola zarovno so zemou, vytekalo z neho von," vysvetlila. „Veľa žien na čičierni naraz pralo, ale ja som nikdy nepočula, aby sa bol dakto povadil. To tak pekne jedno druhému odstúpalo. Ktorá plákala do čista, tá na samom vrchu vo válove plákala. Ktorá prvý raz, tá bola poniže a ktorá ešte len piestom prala, išla si len piest omočiť do válova. Raz mi bola švegeriná pomôcť a potom doma vychvaľovala: „Viete, aké sa tam krásnie háby. Na čičierni ich čisto vyperú, len tak vrždia." Dalo sa čisto oprať, čo aj voda v dedine netiekla. Také krásne biele obrusy ako my, nemali ani ženy od Demänovky."

To teta Tomanovie vedela porovnať, lebo so ženami z Demänovskej Doliny sa stretávali každý utorok na trhoch v meste. „Nosili sme batôžky na chrbtoch, to bol v obrušteku košík, a tak sme šli dačo predať alebo kúpiť na trh. Dakto mal na predaj vajcia, niekto maslo, kury, kurčatá, všeličo. Teraz je druhý život," uzavrela.

Pamätá si dve vojny, bola to hrôza, nikdy viac

Na prvú jej ostali spomienky na otca, ktorý musel narukovať. A ako jej ostala v pamäti druhá svetová vojna? „Jój, na ňu nezabudnem, kým budem mať pamäť dobrú. Nech nás len Pánbožko chráni od všetkého zlého. Nech je dnes, ako je, či je draho, alebo ako, len nech nie je vojna a taká, ako sme my prežili."

Strachu zažili veľa. V dedine, podľa rozprávania Z. Tomkovej, boli Nemci aj Rusi. Veľa veternoporubských rodín muselo evakuovať. „Na Pribyline u Miša Vandriaka sme boli cez frontu evakuovaní. Na voze nás jeden známy odviezol aj s perinami. Tuto Marka mala len rok," ukázala na dcéru. „Keď sme sa vrátili domov, nenašli sme nič, iba dve mačky. Všetko nám Rusi pojedli, vyplienili dom. Ani statku, ani jednu švábku, ani jedno zbožia, nič sme nenašli. A bolo treba siať, sadiť. Jój, tá vojna nešťastná."

Potom si Z. Tomková s mužom kravičku na otelenie kúpili, jahňa a dochovali si oviec. „Jeden sused zachránil našu hus, ona mi potom vyliahla kurčatá. Bolo ich desať: päť bielych, päť čiernych. Čierne bila, biele prijala, tak som si od husi kúr dochovala. Pomaličky, po biede sa potom už všetko naprávalo."

Najkrajšia v celom jej života bola každá robota

Čo bolo pre takmer storočnú ženu za minulé roky najkrajšie? „Čo ja viem. Robota," doplnila rýchlo. „Kým som vládala, všetko ma bavilo. Aj záhradka, kvety, kobercov som tiež veľa natkala. Hádam by ich ani do rebriniaka jeden nepobral. I rodine, i cudzím, i výbavu dievčatám aj vnučkám som natkala. Na baly i možno kobercov počítať, majú nado smrti dosť." Okrem kobercov vytkala aj Slovenky, vyše šesťdesiat ich odtkala a Slovákov sedem.

„S mužom som žila tridsaťdva rokov. Dobrý bol. Piť nepil, pri príležitosti len trochu ako každý. Fajčiť fajčil, ale keď bol chorý, už nemohol ani zavoňať fajčenia. Predtým si šúľal cigarety z papierikov." V chorobe jej muž ležal deväť mesiacov doma na posteli, doopatrovala ho.

Kamarátky jej už pomreli, žije iba ona

Ešte pred piatimi rokmi chodievala Zuzana Tomková na prechádzky, dnes prejde sama len po izbe držiac sa nábytku. „Oslepla som, už bude hádam zo päť rokov. Celý deň len sedím, po pamäti si pustím rádio, keď hrajú alebo sú správy. V nedeľu o jednej hrajú jubilantom, vtedy tiež počúvam. Viem o všetkom."

Kamarátky mala Z. Tomková od detstva, s jednou si však rozumeli najviac. „Bola staršia o desať rokov odo mňa, ale veľmi sme si rozumeli. Aj ona bola Závažanka ako ja. Chlieb sme chodievali pekávať do Závažnej Poruby spolu peši. Všade sme chodili vedno: do záhradky, do hory na brusnice. Blízko sme jedna druhej bývali. Teraz už kamarátky nemám, všetky pomreli, iba ja žijem," zakončila takmer storočná žena.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 333
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 266
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 508
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 312
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 627
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 192
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 488
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 300
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 272
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 153
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?