LIPTOV. Pavol Majko pôsobí v ochrane prírody od roku 1993 v rôznych funkciách. Po úspešnom konkurze je od roku 2007 riaditeľom Správy Tatranského národného parku (TANAP-u), najstaršieho parku, ktorý založili pred šesťdesiatimi rokmi.
Vládny kabinet minulý týždeň rozhodol o podpore projektov v cestovnom ruchu za 8,6 milióna eur. Na výjazdovom zasadnutí podporili financovanie cyklochodníkov. Z Tatier chce vytvoriť centrum turistiky v krajine. Ako ste prijali aktuálnu informáciu, že kabinet zaviazal ministra životného prostredia, aby do marca 2010 pripravil návrh očakávanej zonácie Vysokých Tatier?
- To, že už je konečne známy termín schválenia zonácie TANAP-u, ma určite veľmi potešilo. Na tento významný dokument už všetci zainteresovaní čakajú aspoň desať rokov. Verím, že bude dohodou všetkých strán a bude zároveň aj na prospech našich najmenších veľhôr.
Vegetačné obdobie sa pomaly chýli ku koncu. Aká bola uplynulá letné turistická sezóna v najstaršom národnom parku u nás?
- Napriek kríze sme nezaznamenali počas tohto leta dramatický úbytok turistov. Podľa našich pozorovaní a hodnotení zastávame názor, že Tatry lákajú ľudí v akejkoľvek dobe, či sa máme dobre, alebo horšie.
Činnosť TANAP-u je pestrá a zaujímavá, na prvý pohľad to vidno aj na vašich internetových stránkach. Ktoré z projektov považujete za najúspešnejšie?
- Som veľmi potešený, že za ostatné roky sa nám darí úspešne realizovať projekty praktickej ochrany prírody, najmä čo sa týka starostlivosti o chránené živočíchy, za čo patrí vďaka všetkým pracovníkom správy, pretože bez ich nadšenia a húževnatosti by sa to určite nepodarilo. Aj preto sú naše webstránky plné informácií a aktualít, ktoré realizujeme vo Vysokých Tatrách. K najúspešnejším projektom patrí návrat svišťov do Belianskych Tatier. Odchytávali sme svište v Západných Tatrách, kde ich je, našťastie, dosť a vypúšťali v Beliankách, v ktorých svišť pred pár rokmi úplne vymizol. O tom, že sa tieto zvieratá úspešne udomácnili, svedčia prvé mláďatká narodené už na novom pôsobisku, ktoré nám tohto roku urobili radosť. Zaujímavé bolo aj sledovanie hniezda sokola sťahovavého a svištej kolónie pomocou webkamery a následný on-line prenos do internetovej siete. Úspešný bol aj odchyt medveďa, ktorému bol nainštalovaný obojok s vysielačkou.
Čím sa odlišuje náš národný park od iných podobných parkov vo svete?
- Každý národný park má svoje vlastné osobitosti a špecifiká a žiaden na svete nie je rovnaký vďaka rozmanitosti prírody. Určité veci majú spoločné v každej krajine. Ide o to, aby ich výnimočné prírodné hodnoty bolo možné právom zaradiť do kategórie národný park.
Aj v národnom parku dochádza k rôznym nepredvídaným situáciám, okolnostiam, k uhynutiu, zabíjaniu chránených živočíchov?
- Áno. S negatívnym vplyvom civilizácie na život vzácnych živočíchov sa už viac ako desať rokov boria kolegovia z vysunutého pracoviska v Liptovskom Mikuláši. Starší úsek diaľnice D 1 nebol oplotený. Preto aj v súčasnosti tam často dochádza k usmrteniam rysov, medveďov, vlkov a vydier. Novší úsek je už oplotený po oboch stranách diaľnice. V kritickom úseku musíme spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou postupne nehody eliminovať a zamedziť zbytočným kolíziám s vozidlami. V minulosti to bolo značenie dopravnými značkami pozor vydra, budovanie oplotení na najkritickejších miestach. V spolupráci s liptovskomikulášskymi poľovníkmi boli nedávno nainštalované svetelné plašiace odrazky na celom úseku diaľnice od Ivachnovej až po Liptovský Peter.
K najznámejším tatranským predstaviteľom zvieracej ríše patria svišť, kamzík, medveď a rys. Mladého rysa máte vypreparovaného v pracovni. Nebolo by lepšie, ak by ostal živý?
- Toto zviera žilo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a nám sa dostalo do opatery. Žiaľ, mladý rys dostal ťažký pľúcny vírus mačkovitých šeliem a veterinárom sa už nepodarilo ho udržať pri živote. Aspoň takto ešte aj po smrti plní funkciu pomôcky najmä pri besedách s deťmi.
V akom stave sú divo žijúce zvieratá v TANAP-e?
- Vďaka systematickej starostlivosti lesníkov, ochranárov, ale aj poľovníkov možno povedať, že stav zveri je uspokojivý a žiadnemu živočíšnemu druhu nehrozí zánik. Ale nespíme na vavrínoch, lebo našou povinnosťou je zachovať všetky druhy v priaznivom stave nasledujúcim generáciám. Aby aj naši vnuci mohli v prírode pozorovať hlucháňa, hôľniaka, orla, svišťa, kamzíka, rysa a iné. Pozitívne hodnotím tohtoročnú operatívnu spoluprácu s kolegami z poľského Tatranskeho parku narodovego, ktorej výsledkom bola eliminácia poľských pytliakov v dobre organizovaných v skupinách, ktoré pôsobili na našej strane Západných Tatier a pokúšali sa vykopávať kolónie svišťov.
Zaujímavosťou a kuriozitou bol aj bobor, ktorého sme nazvali horolezcom, pretože tento rok na pár dní navštívil až vysokohorské Zelené pleso. Výskyt bobra vo výške 1600 metrov nad morom mnohým skutočne vyrazil dych. V ochrane rastlinných spoločenstiev sme robili kroky smerujúce k starostlivosti o miesta s výskytom vzácnych druhov flóry, napríklad, kosením a mulčovaním, aby sa zabránilo zvyšujúcej sa erózii pôdy. Treba zachovať vzácne časti parku v priaznivom stave. Veľa úsilia nás každoročne stojí ničenie takzvaných inváznych rastlín, ktoré boli na územie parku človekom zavlečené a sú mnohokrát pre návštevníkov aj nebezpečné s možnými zdravotnými následkami.
Ktoré najzávažnejšie problémy v TANAP-e musíte vyriešiť?
- Musíme ukončiť zonačný proces, následne bude potrebné vypracovať nový program starostlivosti o národný park a novelizovať treba aj návštevný poriadok národného parku. Následky veternej kalamity spoločnými silami úspešne zvládame, no v súčasnosti pokračuje lykožrútová kalamita. S malým chrobákom sa lesy v parku nevysporiadajú ľahko a bude to trvať niekoľko rokov. To znamená veľa práce a spojenie síl všetkých zainteresovaných v prospech zdravých a dúfam, že po čase znova aj zelených Tatier. Veľké riziko vidím v akútnej hrozbe vzniku lesných požiarov na kalamitných plochách a plochách, ktoré boli ponechané od roku 2004 bez zásahu. Návštevníci parku by skutočne mali rešpektovať návštevný poriadok, pretože toto územie je ťažko skúšané. Bola by škoda, ak by ho ničili aj nezodpovední ľudia.
Aký máte názor na aktivity smerujúce k prípadnému usporiadaniu zimných olympijských hier v TANAP-e?
- Podľa mňa je treba mať nohy pevne na zemi a nelietať v ružovej hmle. Pokiaľ toto pohorie nemá dispozíciu na olympiádu, treba si to už raz na rovinu povedať. Uvedomiť si to a radšej venovať energiu a peniaze na akútnejšie potreby.
Aké máte želania, plány, ktoré pozitívne ovplyvnia životaschopnosť národného parku?
- Mojou snahou vždy bolo, a aj je, aby sme zachovali krásu prírody Slovenska a Tatier. Nie nasilu, s klapkami na očiach a bez pochopenia potrieb a rešpektovania názorov iných, ktorí v regióne stáročia v súlade s prírodou žili. Lebo práve vďaka nim sa tam zachovali zvieratá, rastliny a lesy, ktoré môžu v iných krajinách už len vidieť v atlasoch.