BOBROVNÍK. Keď sme išli do Tvarožnej zagratulovať Zuzane Staňkovej k stým narodeninám, netušili sme že s ňou bude taká zábava. Býva v malej dreveničke s dcérou, ktorá sa o ňu stará a vnukom. „Narodila som sa na Orave v Zázrivej. Ale bývala som na Morave, v Aši aj Plzni. Keď syn ochorel, zobrala si ma k sebe do Tvarožnej dcéra a bývame tu asi pätnásť rokov, " povedala sympatická starenka a prezradila, kedy jej bolo najlepšie.
Aby dočiahla na mäsko, podložila si stolček
„Najlepšie mi bolo v Zázrivej, kým som sa prvý raz vydala. Mali sme včely, kravičky, ovečky, mäska, všetkého. Najradšej som mala údené mäsko. Bývalo na povale, v ktorej bol zapichnutý nôž, aby ho bolo čím odrezať. Ako dievča som naň nedočiahla, tak som si vždy podložila stolček a kus som si odkrojila. Aj na Morave bolo dobre, aj teraz je dobre, ale staroba je nanič. Keby som včera zomrela, už by bolo neskoro. Nič ma síce nebolí, ale mám vysoký tlak, som už slabá a vše zvraciam, keď zjem dačo, čo mi nesedí. Kedysi som štrikovala, háčkovala, vyšívala, ale teraz už idem ledva priložiť do pece, aby nevyhaslo. Von už nechodím, ešte tak v lete, keď je dobre aj Bete." Nie je to však až také zlé, práve naopak. Zuzana Staňková rozprávala zaujímavo, mala prehľad a dobrú pamäť. V živote prežila všeličo, ale na to zlé radšej nespomína.
Porodila desať detí, vyrátali jej tristokorunový dôchodok
Dozvedeli sme sa, že porodila desať detí, päť zomrelo, päť vychovala. Keď deti odrástli, s manželom sa rozviedla. „Viete, niektorí chlapi, keď si vypijú, sú veselí a niektorí planí. Ten môj bol druhý prípad." Neskôr sa vydala v Čechách za staršieho pána, ktorý bol chorľavý a rok po svadbe zomrel. „Hovorili mi, že nedostanem po ňom nič, lebo sme spolu boli málo. Doma v Zázrivej som robila len doma na gazdovstve, v Plzni v sódovkárni asi dvanásť rokov a vyrátali, že dostanem dôchodok tristo korún. Tak som išla na úrad a strašne som plakala. Úradníčka sa ma pýtala, prečo tak nariekam. Povedala som, že mi zomrel muž a ona si myslela, že tak plačem za ním. Hanbila som sa povedať, že plačem preto, lebo sa bojím, že nič nedostanem. Nakoniec som jej to povedala. Vypýtala si sobášny a úmrtný list, a keď som jej ho dala, povedala: Nebojte sa, dostanete. Skoro som od radosti vyskočila zo stoličky a v duchu som si pomyslela: pánboh zaplať za tie dary. Doteraz dostávam dôchod z Čiech."
Najmladší prapravnuk žije v Španielsku
Zagratulovať k stým narodeninám prišiel Zuzane Staňkovej aj starosta Bobrovníka Ivan Ivanovský a Elena Lukášiková z obecného úradu. Priniesli jej kyticu, bonbonieru a teplú vlnenú deku. „Keby som bola mladá, pán starosta, aj by som vás sto ráz pobozkala. Ale čo už teraz? Veľmi pekne vám ďakujem a želám vám, aby ste sa v zdraví dožili toľko rokov, koľko ja." Pripili sme si čokoládovým likérom a pritom sa pokúšali zrátať, koľko má jubilantka vnukov a pravnukov a prapravnukov. Pre istotu, aby sme sa náhodou nepomýlili, neuvedieme žiadne čísla iba to, že najmladší prapravnuk má dva mesiace a narodil sa v Španielsku.
Rozprávala vtipy s jemným nádychom erotiky
Už dávno sme nevideli storočnú jubilantku v takej dobrej kondícii a s takým zmyslom pre humor. Porozprávala nám dokonca vtipy s jemným nádychom erotiky. Jeden bol o papagájovi, druhý o mníške a tretí o slečne, ktorá neverila v Boha, lebo ho nikdy nevidela. Veriaci dedko argumentoval: „Ani tvoju kocku som nevidel a verím, že ju máš." Podobnú vetu povedal Bolek Polívka v známom filme Kurvahošigutntag, ale namiesto slova kocka použil iné.