LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. O dva roky uplynie tridsať rokov odvtedy, ako Dezider Timko nastúpil na gynekologicko - pôrodnícke oddelenie liptovskomikulášskej nemocnice s poliklinikou. V tom čase v nej bolo ročne až tisícdvesto pôrodov. Väčšina z nich počas nočných lekárskych služieb.
Podľa toho, ako si spomínate na svoje začiatky, pokladáte toto obdobie za užitočné?
- Veľmi dobrá a svojím spôsobom pre začínajúceho lekára aj krásna škola, z ktorej ťažím dodnes. Aby toho nebolo málo, začal som sa pripravovať na špecializáciu. Chcel som byť sexuológom, čo v tom čase nebolo u nás až tak bežné. Niekoľko mesiacov som pracoval na psychiatrii, potom som sa pripravoval na psychiatrickej klinike na skúšku. Teraz žijem pre tých, ktorí ma potrebujú. A stále mám dojem, že sa stretávam iba s krásnymi ľuďmi. Viete, keď máte okolo seba takýchto ľudí, je to na nezaplatenie.
Ale sexuológov ani teraz nie je veľa. Skôr ako šafranu. Ak som dobre počítal, na internete sú ich len dve desiatky. V porovnaní s inými profesiami, napríklad, s politikmi, ide o paradox. Sexualita je základným fenoménom života človeka. Alebo sa mýlim?
- Nie, nemýlite sa. Sexuológov, špecialistov naozaj nie je mnoho a aktívne praktizujúcich je ešte menej. Je to časovo veľmi náročná práca. Na rozdiel od mnohých spomínaných politikov, ide o veľmi dobrých odborníkov. Možno aj preto, lebo ide o úzku špecializáciu. Ľudská sexualita je súčasť ľudského bytia a zahŕňa pohlavie, rodovú identitu, rodové úlohy, sexuálnu orientáciu, erotiku, pôžitok, intímnosť a teraz pozor, hlavne reprodukciu. Len tak pre zaujímavosť, sexualita sa vyjadruje v myšlienkach, predstavách, túžbach, názoroch, postojoch, hodnotách, v správaní, sexuálnych praktikách, úlohách a vzťahoch.
Čo musí lekár absolvovať, aby sa stal naslovovzatým odborníkom, pre niekoho, azda, aj v priveľmi chúlostivých otázkach?
- Nuž, musí mať atestáciu zo základného odboru, to znamená, že je už špecialistom. Buď gynekológom, psychiatrom alebo urológom. A potom sa môže začať dlhodobo pripravovať na špecializáciu sexuológa. Je to ozaj dlhodobá príprava, v rámci ktorej absolvuje pobyty na príbuzných odboroch, ako je psychiatria a urológia.
Prečo je to také náročné a zložité?
- Vplýva to z pojmu sexuológia. Je to náuka, zaoberajúca sa pohlavným životom zo všetkých stránok. Ide tu o analýzu javov, tendencii v sexuálnom živote, hlavne o rozlíšenie toho, čo je zdravé a čo treba podporovať.
Dá sa povedať, že ide o hygienu sexuálnych vzťahov a celého sexuálneho života. S akými problémami sa na gynekológa - sexuológa obracajú pacienti? Prevládajú ženy alebo muži?
- Prevládajú muži. V takom prípade nie som gynekológ, ale špecialista sexuológ. Určite pribúdajú poruchy erekcie, predčasná ejakulácia, ale veľmi často sú to narušené partnerské vzťahy. Chlapom to určite menej prekáža, ako ich partnerkám. V ambulancii to vyzerá asi tak, prvá veta, mne to ani tak neprekáža, ale vyslala ma moja partnerka. Je to riešiteľné. Vtedy musí nastúpiť náročnejšia párová terapia. On a ona a sexuológ. V ambulancii sexuológa je oveľa častejšia téma nechuť k pohlavnému životu najmä u žien. Sú to najmä mladé ženy po pôrodoch a následnej starostlivosti o malé dieťa. Vtedy zabúdajú, že po dome pobehuje aj pán tvorstva, ktorý nezáujmom o svoju osobu nekonečne trpí. Je to pestrá paleta problémov a pre laika neriešiteľných situácií, ktoré väčšinou spolu dokážeme zvládnuť. Len je potrebná trpezlivosť, ktorá mnohým klientom chýba. Sexuológ má trpezlivosť natrénovanú. Musí trpezlivo počúvať, sumarizovať, analyzovať a následne urobiť zodpovedné závery. A liečiť.
Zmenilo sa niečo za ostatných dvadsať rokov v pohľade na pohlavný život ľudí? Aj v súvislosti so spoločenskými zmenami?
- Nemyslím si, že by sa niečo zmenilo markantne. To určite nie. Skôr je to zmena v informovanosti najmä mladých ľudí. S tým súvisí väčšia zodpovednosť k rodičovstvu a tiež antikoncepcia. Jednoznačne to ukazuje štatistika. Je dobré skonštatovať veľký pokles umelých prerušení tehotenstva a to už nemáme smutne preslávené socialistické interupčné komisie. Možno si protirečím, ale mnohé sa zmenilo k lepšiemu. Súvisí to s tým, že sme sa otvorili svetu. Máme neobmedzený prístup k informáciám. Cez internet si o pohlavnom živote každý podľa chuti nájde to svoje.
V jednom z rozhovorov ste povedali, že začiatky sexuálneho života sa často spájajú s rôznymi obavami, no tie väčšinou čoskoro zmiznú.
- Prežívanie sexu je pudové, spontánne a živelné. Kto má k sexualite normálny prístup a nepovažuje ju za niečo nečisté, tak si ju určite naplno užíva. Skúša, čo mu vyhovuje, hľadá sa a zároveň hľadá ideálneho partnera, ktorý by mohol byť aj potenciálnym otcom dieťaťa. To však nie je práve najľahšie obdobie. Požiadavky na partnera bývajú veľmi rozporuplné. Napríklad, ak chce žena silného ochrancu, ale súčasne musí byť nežný, materský a občas by sa mal správať ako dieťa, o ktoré sa treba starať.
Možno je to iba naivná predstava, ale nefunguje v normálnej rodine, kde žije viac generácií, sexuálna výchova prirodzenejšie?
- Je to možné. Starý otec poučuje vnuka, lebo pre neho je to omnoho ľahšie, ako vlastnému otcovi, ktorý má menšie či väčšie zábrany. So sexuálnou výchovou vlastných detí, zvlášť vo vzťahu otec a syn, je to zložitejšie. Ktovie, prečo vo vzťahu matka a dcéra to funguje prirodzenejšie. Azda aj preto, lebo matka vysvetlí jedenásťročnej dcére bez problémov, čo je to menštruácia. Zvláštne je, že matka dokáže chlapca naučiť cikať postojačky úplne bez problémov, ale otec zriedkavejšie.
Problém je zrejme v tom, že v školách sa stretávajú dva proti sebe stojace pohľady. Na jednej strane prirodzená zvedavosť detí, ich prvé sexuálne zážitky, na druhej, vyspelosť dospelých pedagógov.
- Áno je to tak. Občas zájdem na besedu, ale niet na to čas. Záujem je veľký, ale do zamestnania treba chodiť pravidelne. V jednom čase som školil mnohých pedagógov, ktorí dokážu odborne rozprávať na túto tému. Sexuálna výchova bola a je dobre rozpracovaná. Sú vhodné materiály, ale do škôl sa nedostávajú v dostatočnej miere. Chýba dohoda medzi vyvolenými. Mnohé zostalo na mŕtvom bode. Je to v odlišnom pohľade na jednu vec. Najmä v tom, kedy a čo treba mladým ľuďom povedať. Vysvetliť a usmerniť ich. K tej dohode asi tak skoro nepríde. Mali by sme si uvedomiť, že čím je viac informovanejších, tým menej chýb v živote urobia.
Stretávate sa s problémami aj mladších klientov?
- Samozrejme. Zasa je to o miere informovanosti. Alebo naopak o neinformovanosti. Niekedy je problém v prudérnej výchove. Ak sa to kumuluje, mladý človek to nedokáže sám bez pomoci spracovať. A pritom o pomoc možno požiadať ktorúkoľvek inštitúciu. Najlepšie je vyhľadať sexuológa. Je dobré, ak mladí nájdu odvahu, prekonajú ostych a na prvý pohľad veľmi zložitá, ba až neriešiteľná vec, sa vyrieši. Veľakrát je to o prekonaní seba samého.
Už ste naznačili, že pre ženy môže byť prelomom v sexuálnom živote pôrod.
- V tehotenstve ženou trasú hormóny a chuť na sex u väč- šiny žien ochladne. Môže za to psychika aj stúpajúca hladina ženského hormónu progesterónu. Budúca matka sa bojí o dieťatko, má strach z pôrodu a po ňom zase pribudne množstvo povinností. Nečudo, že na sex väčšinou nemá ani pomyslenie. Postupne by sa sexualita mala vrátiť do starých koľají, ale časom začne strácať chuť na sex aj partner. Citeľné je to okolo štyridsiatky. Už od tridsiatky sa u partnera znižuje hladina hormónu testosterónu, ktorý je zodpovedný za jeho sexuálnu aktivitu. Preto ženy po pôrode by si mali rozdeliť povinnosti a nezabúdať na toho, bez ktorého by sa nemohli vytešovať z krásneho dieťatka. Nebrať partnera iba tak, že už splnil svoju životnú povinnosť. Muž nie je iba samec, ale aj člen rodiny, otec dieťaťa.
Vravíte, že posledným míľnikom sexuálneho života je klimaktérium. U žien ukončenie menštruácie. U mužov sa to ako prejavuje?
- Muži majú tiež klimaktérium, mužský prechod. Pokles mužského hormónu. Je to tak. Akurát u niekoho je to skôr, u iných neskôr. Znížená chuť na sex, poruchy erekcie. Ale pozor, niekedy príde druhý dych. Zapália sa im lýtka, zafarbia si vlasy na havrana, pre svoje okolie sú, jemne napísané, zábavní. U žien je to tak, že vaječníky vyhasínajú a nedostatok estrogénu môže podlomiť aj ich psychiku. Treba navštíviť gynekológa. Dostupná je hormonálna substitučná liečba, vďaka ktorej sa zbavia návalov tepla, nepríjemných nálad a podráždenosti. Hormóny po-dávané lokálne do pošvy zase pomôžu pri pocite sucha. Sexualitu si tak opäť môže žena užívať naplno. Aj keď nie častejšie, ale určite intenzívnejšie. Spolu s vedomím, že je pre partnera ešte stále atraktívna.
