Do rodinného domu v Palúdzke, v ktorom si zriadil malú domácu galériu ľudového umenia, sa presťahoval učiteľ Ján Nemec s rodinou celkom náhodou. Učil v základných školách v Hybiach, vo Važci, v Jamníku, pätnásť rokov vo Svite.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ako penzista sa Ján Nemec venoval vzdelávaniu a výchove detí v Špeciálnej škole v Liptovskom Mikuláši. „Nikdy by som si nepomyslel, že deti s rôznym stupňom mentálneho postihnutia sú také zručné a vnímavé," hovorí na margo svojho pôsobenia v tejto škole. V súčasnosti rodák z Lučivnej, sedemdesiatpäťročný učiteľ, si s manželkou Annou, ktorú si našiel vo Važci, rád zaspomína na časy, keď boli súčasťou folklórneho súboru Jánošík. Bolo to pred päťdesiatimi rokmi.
Trinásť rokov bol huslistom - kontrášom v ľudovej hudbe súboru. S kolektívom Jánošíka precestovali nielen krajiny východného bloku, ale koncertovali aj v Anglicku a vo Francúzsku. Svadbu mali pred päťdesiatimi rokmi v piatok 13. mája 1949. O tom, že žijú v harmonickej a prajnej atmosfére, svedčí nielen všade prítomná výzdoba ľudovoumeleckých prác, pripomínajúca galériu, ale aj dobré vzťahy v rodine. Svokra J. Nemca sa dožila stodva rokov. Vnuk Marek Nemec je talentovaným hercom. „Na jeho talent sa pozerám ako pedagóg. Myslím si, že talentu sa treba venovať. Je to iba desať percent z toho, čo človek potrebuje, aby sa stal skutočným majstrom."
Na fujary je dobré bazové drevo, kúzlo je v sušení
On sám sa výtvarnému umeniu začal venovať neskôr. Keď bol učiteľom, nemal toľko času. Teraz sa okrem rezbárstva venuje aj kresbe a maľbe. Pred pätnástimi rokmi, až na dôchodku, si prispôsobil pracovný deň tak, aby stihol, napríklad, v zimných mesiacoch zájsť do prírody a hľadať vhodné drevo. Aby mal čas na tvorivú prácu. „Keď sa skončí vegetačné obdobie, je čas pre hľadanie vhodných driev chabzdy, inak nazývanej bazy čiernej. To je vhodný materiál na fujary všetkých druhov. Nájdem konár, ktorý nesmie mať bočné výhonky, halúzky. Odrežem ho tak, aby bol čo najrovnejší. Ak sa dá, trochu ho doma ešte vyrovnám. Potom treba vydlabať otvor. Nebožiecom, najprv menším, neskôr dvadsiatkou, ale ešte aj hrubším. Podľa toho, aká je fujara veľká. Mimochodom, najlepšie nebožiece na ručné vŕtanie robili cigánski kováči."
Kúzlo výroby píšťaliek a fujár, ktoré sa J. Nemec ako samouk naučil z rôznych zdrojov, je v tom, ako sa drevo suší. Voľakedy ich sušili na salašoch. V tatranskom povetrí sú vraj najlepšie pripravené na spracovanie. A čo je na výrobe najzložitejšie? „Najväčší problém je spraviť hlasivky, štvorček, ktorý je kľúčom zvuku. Vzduch naráža na hranu štvorčeka a tam vzniká tón. O tom, aký bude, rozhoduje intenzita fúkania, ale aj v akej stupnici je nástroj naladený. Záleží od dĺžky fujary. Tri dierky na prstoklad robím tak, že rozdelím dĺžku asi stodvadsať centimetrov na jednu polovicu a potom ju delím siedmimi. Od spodnej hrany nástroja je dĺžka dve sedminy."
Okrem fujár a píšťaliek urobil Ján Nemec veľa drevených sôch, sošiek a plastík. Pozornosť návštevníkov v jeho domácej galérii púta aj Posledná večera. FOTO: LACO HÁMOR
Vedomosti si nenecháva len pre seba
Svoje znalosti o výrobe ľudových hudobných nástrojov si Ján Nemec nenechal iba pre seba. Ešte donedávna školil spolu s ďalšími rezbármi v rámci rezbárskeho spolku v Jamníku mladých záujemcov o rezbárstvo. Potom aj v Závažnej Porube, Hybiach, Bobrovci a Kráľovej Lehote. Vlani navštívilo jeho dom okolo šesťsto ľudí, najmä mladých zo Slovenska aj zo zahraničia. V jeho zbierke so sakrálnymi témami, basreliéfmi, zaujme nielen známy obraz Kristovej poslednej večere apoštolov, ale aj hudobné nástroje, drevené sochy a riad. Vyrobil asi štyridsať fujár, tridsať píšťaliek - šesťdierkových aj koncoviek, ktorým sa vo Važci hovorí lupštik.
Malé drevené plastiky z lipy zobrazujú okamihy zo života salašníkov, poľnohospodárov. Sú pekne vypracované, pripomínajú práce známych slovenských rezbárov a rezbárok. „Učil som sa od druhých a teraz chcem, aby sa iní učili odo mňa. Keď mi niečo napadne, spravím to bez zaváhania. To je ten krásny pocit slobody, ktorý mám rád."
Manželka je na svojho skromného manžela hrdá
„Môj manžel je skromný človek," povedala manželka A. Nemcová, ktorá sa prezradila, že bola folkloristka, členka úspešného speváckeho tria zo Zuzanou Hybenovou a Máriou Košíkovou. Vystupovali na rôznych folklórnych festivaloch. „Som na Janka hrdá možno aj preto, lebo žijeme spolu polstoročie. V tom má jednoznačne pravdu, že je škoda, ak sa ľudia iba tvária ako vlastenci. Premrhajú svoj talent. Slovenská je aj ľudová tvorivosť. To, že môj muž si takto vypĺňa čas na penzii, by malo byť príkladom pre iných. Na jeho fujarách, píšťalkách si vyhrávajú v Českej republike, Kanade, kraji-nách bývalej Juhoslávie, Spojených štátoch amerických," dodáva A. Nemcová.
Pred dvadsiatimi rokmi bola v televízii populárna súťaž medzi mestami pod názvom Sami sebe. Ján Nemec reprezentoval Svit. Svojou prezentáciou a všestrannosťou bol bez konkurencie. Stal sa celoštátnym víťazom.
