Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Kapra nepúšťajte naspäť do vody, lebo zimu v rieke neprežije

V predvianočnom čase je v rybárskom areáli v Demänovskej Doline oveľa rušnejšie než po iné dni. Dokonca aj v noci.

Tak to vyzerá v hospodárskej budove pri rybníkoch. Rukami Jarmily Kokavcovej prešli už milióny ikier, ktoré pripomínajú kaviár, ale zatiaľ ich neochutnala.Tak to vyzerá v hospodárskej budove pri rybníkoch. Rukami Jarmily Kokavcovej prešli už milióny ikier, ktoré pripomínajú kaviár, ale zatiaľ ich neochutnala. (Zdroj: LACO HÁMOR)

V predvianočnom čase je v rybárskom areáli na Troch studničkách v Demänovskej Doline oveľa rušnejšie než po iné dni. Dokonca aj v noci.

DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Nedávno pred polnocou Ľubomíra Kokavca, vedúceho hospodárstva Rybníky, zobudil štekot psov Parisa a Dolly. Keby ktosi, napríklad, z hotela či reštaurácie chcel kúpiť, hoci aj o polnoci, pstruha alebo inú rybu, Ľ. Kokavec by určite neodmietol. Lenže mohutné psy na zákazníkov zvyčajne neštekajú. Takže to nebol zákazník, ale škodná.

Ráno bolo všetko jasné. Psy sedeli pri prietokovej šachte, kadiaľ priteká do jednej z dvanástich umelých nádrží pramenistá potočná voda z Demänovky. Keď nadvihol drevenú dosku, vo vode sa chúlila mladá vydra. „Je to krásne zviera, múdre, radosť ho sledovať, ale my rybári sme s vydrami na nože," vraví napoly s úsmevom, ale rezolútne Ľ. Kokavec.

Vydry šantia a robia škodu

Uväznené zviera okamžite vyskočilo a hopkajúc, v sprievode oboch psov, zakrátko už plávalo opäť v potoku. Rybárom sa zdá, že sa vydry premnožili.

Hocikedy ich vidieť šantiť aj v hlavnom toku Váhu priamo v Liptovskom Mikuláši alebo v jeho blízkom okolí. Chovné klietky sú v Liptovskej Mare vzdialené od brehu asi 800 metrov, ale vydrám to nerobí žiaden problém.

„Priplávajú k sieťam, prehryzú sa k rybám a to by ste videli, čo narobia škody. Aj keď ich veľa nezožerú, väčšinu ich len dohryzú a nechajú tak. Vydra je dravec, ale tiež veľmi hravo a nevie čo so sebou, keď sa ocitne, ako sa vraví, pred prestretým stolom," tvrdí Ľ. Kokavec.

Ryby na sviatočný stôl

V týchto dňoch vyberajú z vôd Liptovskej Mary ryby nielen preto, aby im zima a mráz neuškodili, ale preto, lebo sa začína predajná vianočná sezóna.

V čase Vianoc sa predá len v Demänovskej Doline spravidla okolo troch ton kaprov a dvoch ton pstruhov dúhových, tolstolobikov a iných trhových rýb. Za jeden cyklus, čo je približne jeden kalendárny rok, tam vychovajú okolo 350-tisíc kusov pstruhov dúhových.

Hibernuje ako medveď

Za štandardných okolností v prírode kapor obyčajný prezimuje, podobne ako medveď. „Partia rýb si vyhĺbi alebo si nájde už používaný úkryt v hlbočine a všetci sa tam spoločne stesnia do kopy. A hibernujú. Lenže, ak to kaprom nedovolíme, lebo práve v predvianočnom čase je o ne zvýšený záujem, potom sú vysilené a zimu na voľnosti neprežijú. Preto je nerozumné púšťať kapre späť do rieky alebo do jazera. Zimu aj tak neprežijú," hovorí zasvätene Ľ. Kokavec.

Rybací život je prikrátky

Život ryby závisí od kvality vody a od jej teploty. Teraz sa aj v zurčiacej horskej riečke Demänovka, ktorá napája umným spôsobom poprepájané chovné jazierka rybného hospodárstva, teplota vody znížila. Pohybovala sa okolo siedmich stupňov, čo je na toto ročné obdobie skôr nadpriemerná teplota. „Od teploty, ale aj od ostatných kvalitatívnych ukazovateľov závisí, ako dlho trvá cesta od výteru až po výlov," vysvetľuje Jarmila Kokavcová.

Cez ženské ruky šéfovej manželky prešli už milióny ikier. V suteréne hospodárskej budovy to pripomína rybiu pôrodnicu, jasle a materskú školu. „Ikry pripomínajú kaviár, ale nechutnali sme to," vysvetľuje J. Kokavcová a pokračuje: „V októbri a v novembri prebieha umelý výter. Oplodnené ikry umiestnime do špeciálnych aparátov, kde sa za mesiac vyliahne pstružia mlaď, plôdik. Po strávení žĺtkového váčku ich premiestnime do odchovných žľabov a po vyrastení nad päť centimetrov do rybníkov. Tam treba dávať pozor na veľké ryby, lebo tie požierajú menšie. Preto väčšie odchytáme a dávame ich k rybám rovnakej veľkosti. Tam skončia na jar v apríli a máji, ostatné. My im vravíme ročky."

Jesetery pohodené v tráve

Pstruhy sú kanibalmi. Je to ako niekedy medzi ľuďmi. Veľké ryby požierajú malé. „S chovom rýb je spojená každodenná práca. Veľa práce. Nič nemožno preskočiť. Všetko má svoj čas. A potom sa čudujú, keď sa hnevám, napríklad, preto, lebo ktosi znečistí potok. Alebo začne chovať pri chate cudzokrajné jesetery," ukazuje L. Kokavec na trávu, v ktorej je uhynutá ryba, evidentne iná, než tie, ktoré tu chovajú. Mladý jeseter bez pasu.

Ľ. Kokavca hnevá, že ich ľudia v cudzine nakúpia a potom, keď vidia, že ich nevedia chovať, pustia jesetera do rieky a ten tam žiť nemôže. Lenže uhynuté ryby sú nebezpečné najmä preto, lebo na Slovensku sa objavilo vírusové ochorenie.

Nebezpečné ochorenie rýb

„Hemoragická septikémia patrí medzi najzávažnejšie ochorenia rýb. Je zaradená medzi choroby, ktoré musíme hlásiť, dodržiavať preventívne a rôzne kontrolné opatrenia, najmä v obchodoch s rybami, akým je aj ten náš v Demänovskej Doline," informuje Ľ. Kokavec.

„Na našom území ide o novú chorobu rýb. Prvýkrát ju zaznamenali v marci 2008. Závažné boli zistenia najmä v Turci. Preto každá dodávka lososovitých rýb na zarybnenie rybárskych revírov Slovenského rybárske zväzu musí mať aktuálne vyšetrenie na spomínané ochorenie. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus, voči ktorému je v našich podmienkach najvnímavejší pstruh dúhový," vraví Ľ. Kokavec.

Choroba postihuje všetky vekové kategórie, najčastejšie ryby mladšie ako jeden rok. K hlavným klinickým príznakom patria buď výrazná letargia, alebo hyperaktivita, zmeny plávania, napríklad, na boku, okolo svojej osi, nápadne tmavé sfarbenie tela, zblednuté žiabre, krvavé stopy v očiach a bázach plutiev, jednostranné alebo obojstranné vypúlenie očí a vodnatieľka. Pri akútnom priebehu ochorenia je výrazná úmrtnosť, ktorá môže dosiahnuť až sto percent.

„Čo je najhoršie, nepoznáme spôsob liečby. Preto má zásadný význam prevencia. Ryby, o ktoré sa staráme v horskom prostredí Demänovskej Doliny strážime ako oko v hlave. Pred chorobami aj pred nepovolanými. Tým je vstup zakázaný," dodáva na záver Ľ. Kokavec.

Recept na dobrého pstruha

O rybách hovoria Kokavcovci zanietene. A čo tak poradiť dobrý recept? „Pstruhy robíme na rôzne spôsoby. Napríklad, vypitvaného, umytého pstruha poutierame od slizu, dobre ochutíme zmesou korenia, papriky a soli. Pstruha naplníme nakrájanou osolenou a okorenenou cibuľou a zašpilkujeme ho. Necháme ho odstáť aspoň dve hodiny v chladničke. Potom ho obalíme v hladkej múke a pečieme do zlatista na rozpálenom oleji za občasného obracania asi pätnásť minút."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 37 118
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 793
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 600
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 419
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 993
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 362
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 7 077
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 013
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 676
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 584
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Dištančné vzdelávanie v školách sa kvôli situácii s COVID-19 stalo od minulého roku súčasťou nášho života.

17 h
V piatkovom (22. jan.) zápase 33. kola Tipos extraligy Liptáci podľahli hosťom z Trenčína.

V 33. kole najvyššej hokejovej Tipos extraligy domáci hokejisti MHK32 Liptovský Mikuláš prehrali z Duklou Trenčín 3:4.

12 h

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Liptovskom Mikuláši.

14 h

V meste plánujú cez víkend otvoriť 15 odberných miest.

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

14 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

22. jan

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?