Tesle bol verný celé desaťročia

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Do roku 1990 patril k vrcholným manažérom plánovaného hospodárstva. Ako v súčasnosti, po dvadsiatich rokoch v čase trhovej ekonomiky, vníma rozdiely vo výrobe?

Je pravda, že najväčšia a najvýznamnejšia oravská fabrika Tesla Orava Nižná, v ktorej ste boli riaditeľom, bola v roku 1989 vo výbornej hospodárskej kondícii?

- V Tesle Orava Nižná roku 1988 vyrobili viac ako 462-tisíc televízorov, čo predstavovalo hrubú hodnotu výroby 3,6 miliardy Kčs. Bol som len riaditeľom. Generálne riaditeľstvo spotrebnej elektroniky bolo v Bratislave. Popri vedení oravskej Tesly som vykonával v tomto období aj funkciu predsedu predstavenstva tohto koncernu.

Úspechy podniku boli teda evidentné. Ako sa tam prejavili zmeny po novembri 1989?

- Prechod zo systému plánovaného do systému trhového hospodárstva bol v každom podniku veľmi zložitý a náročný najmä vo veľkých podnikoch. Veď, Tesla Orava v roku 1989 zamestnávala v materskom podniku a závodoch 9-tisíc pracovníkov. Vyrábali sme nielen televízne prijímače, ale aj televízne vykrývače, displejovú techniku a ďalšie druhy počítačovej techniky.

V roku 1989 vás zvolili za staronového riaditeľa podniku. Neobávali ste sa, že dôjde k radikálnym zmenám a bude sa to nakoniec týkať aj vašej riaditeľskej stoličky?

- Áno, koncerny, riadiace medzičlánky, zrušili. Podniky prešli pod priame riadenie ministerstiev. Dosiahol som v tom roku dôchodkový vek. Zvažoval som, čo ďalej. Presvedčili ma zostať a všetci delegáti, až na jedného, ma zvolili za riaditeľa na ďalších päť rokov. Nebál som sa o stoličku, bál som sa o podnik a jeho pracovníkov. Mal som však jasnú predstavu ako ďalej v nových podmienkach.

Uskutočnili ste ju?

- Boli to zložité dni. Na jednej strane prosperujúci podnik so slušnými zárobkami. Asi 3-tisíc vtedajších Kčs, čo bol najvyšší priemerný zárobok zo všetkých podnikov koncertu Tesla v Československu. Na strane druhej túžba ľudí po zmene režimu. Neštrajkovalo sa, len v jeden deň bolo štrajkové zhromaždenie, na ktorom som sa tiež zúčastnil aj vystúpil. Prestali sme si hovoriť súdruh, súdružka, nahradili to oslovením pán, pani a pracovalo sa ďalej, pretože výroba nemohla zostať stáť. Žiaľ, niektorí ľudia využili revolučnú, často výbušnú situáciu aj na vybavovanie si osobných účtov.

Prečo ste sa vedenia podniku v apríli 1990 vzdali?

- V mojom prípade nešlo o politický tlak na mňa. Naopak, VPN trvala na tom, aby som aj naďalej vykonával funkciu riaditeľa. Nemohol som však akceptovať, aby som zodpovednosť za podnik niesol ja a o personálnych otázkach rozhodoval výbor VPN. V tom sme sa nedohodli. Odišiel som a vyhovel som im, ale na žiadosť nového riaditeľa som mu robil poradcu. Dovtedy, kým nové vedenie neurobilo veľkú strategickú chybu, ktorá rozhodla o ďalšom osude firmy.

O akú chybu išlo?

- Ešte pod mojím vedením sme nadviazali rokovania s jednou kórejskou firmou o ich investičnom vstupe do podniku Tesla Orava. Prišli kórejskí projektanti. S vrcholovým vedením kórejskej firmy sme rokovali v Soule. Bol som pri tom, lebo na žiadosť vtedajšieho nového riaditeľa som vystupoval ako riaditeľ ja. Pripravená bola zmluva, ktorá zaručovala udržanie počtu zamestnancov, výhodné mzdové podmienky, výrazné rozšírenie výrobného sortimentu. Technickou úrovňou aj cenou sme mohli ovládnuť trhy v Poľsku, Bielorusku, na Ukrajine, v Rusku a čiastočne aj v ďalších štátoch Európy. Ale nové vedenie začalo koketovať s japonskými a francúzskymi výrobcami. K podpisu zmluvy s Kórejčanmi nedošlo. Premárnila sa možnosť ukážkového prechodu podniku z plánovaného na trhový spôsob. A to mi stačilo. Odišiel som. Navždy.

Sledovali ste potom ďalej vývoj situácie v strategickom podniku v Liptove?

- Vyrástol som v hrádockej Tesle. Samozrejme, aj počas oravského pobytu som so záujmom sledoval, čo sa deje doma v Hrádku. Na rozdiel od oravského nosného výrobného programu spotrebnej elektroniky bola Tesla v Liptove viac orientovaná na výrobky investičného charakteru. Z môjho pohľadu išlo o náročnejšiu oblasť techniky, výroby aj obchodného uplatnenia. Pri neveľkých sériách považujem za veľmi správne, že si v podniku doteraz zachovali aj strojársku výrobu, že neodmietajú ani účasť na programoch nesúvisiacich priamo s elektrotechnikou.

Hnacím motorom rozvoja priemyslu sú investície. O ich prílev sa usiluje každá slovenská vláda. Zdá sa, že krajine nepomáhajú tak, ako by sme si predstavovali. Myslíte si, že ešte stále máme čo ponúknuť, máme dostatok kvalifikovanej pracovnej sily?

- To je otázka pre skúsených národohospodárov. Investície áno, ale nie hocijaké. Ale môžeme si dnes vyberať? Berieme to, čo sa ponúkne a zahraničným investorom poskytneme daňové i rôzne iné výhody, aby sme doviezli akúkoľvek prácu, ktorú za nízke mzdy mnohokrát vykonávajú aj kvalifikovaní pracovníci. Pritom mnohé takéto investície majú len krátkodobú účinnosť. Využijú ponúknuté výhody a idú o dom ďalej. Investície, aké mohli byť pred dvadsiatimi rokmi na Orave od Kórejcov, sa dnes už neponúkajú.

Zaujímate sa o firmy, ktoré vznikli z bývalého štátneho podniku Tesla Liptovský Hrádok?

- Veľmi úspešne si vedie firma zaoberajúca sa náročnou výrobou vstrekovacích foriem, pričom sa využívajú vysokokvalifikovaní odborníci nástrojári. O ostatných veľa neviem. Vďaka pozornosti vedenia Tesly som s nimi sporadicky v kontakte. Veľmi si vážim, že nezabúdajú nielen na mňa, ale aj na ďalších kolegov zo starej gardy.

Patríte v súčasnosti k najstarším bývalým funkcionárom. Patrili ste ku kapitánom priemyslu. Čo by ste z dnešného pohľadu urobili inak?

- Osobne považujem za veľmi užitočné, že od učňovských rokov som mal možnosť skúsiť si rôzne typy manuálnej práce aj organizačnej činnosti. Vždy mi to pomáhalo vo funkciách výrobného, obchodného námestníka aj vo funkcii riaditeľa.

Ani dnes by som asi mnoho z môjho pôsobenia v dvoch významných podnikoch nemenil. Aspoň nie v otázkach zásadných. V Hrádku sme sa z pobočného závodu pražskej Tesly Karlín prepracovali na významný telekomunikačný podnik. Postavili sme pobočný závod v Stropkove, kam sme previedli výrobu telefónnych prístrojov. Od istej kanadskej firmy sme kúpili vo veľmi náročných valutových podmienkach licenciu na výrobu vtedy moderných pobočkových ústrední tretej generácie. Spolupracovali sme s viacerými zahraničnými firmami, čo prispelo aj k odbornému rastu pracovného kolektívu. Na Orave v rokoch 1980 - 1990 stúpol objem výroby na desaťnásobok. Produkciu z oboch podnikov sme dokázali exportovať aj na kapitalistické trhy. To nám umožňovalo postaviť aj paneláky, ktoré slúžia dodnes. V Liptove sme podporovali kultúru, šport a zabezpečovali aj zaslúžený oddych pracovníkov. Dodnes to pri stretnutiach mnohí oceňujú.

Zdá sa, akoby dnes konkurovalo trhom plánované hospodárstvo?

- Áno. Plánované či trhové hospodárenie? K dileme sa pridala svetová hospodárska kríza. V komunistickej Číne v plánovanom hospodárstve vznikajú súkromné podniky a v kapitalistických krajinách vlády štátnymi dotáciami zasahujú do súkromného podnikania bánk aj ďalších organizácií, ako u nás šrotovným. Navštívil som mnohé krajiny a podniky s tým, či oným systémom riadenia. Porovnával som. V sedemdesiatych rokoch boli v hrádockej Tesle čínski inžinieri. Prešli fabrikou, obzerali sa, kládli otázky. Po roku, keď sme s českými kolegami v rámci vedecko-technickej spolupráce navštívili Čínu, ma ohúrilo, že tie centrály, ktoré obzerali u nás, už vyrábajú. Prudký rozvoj čínskeho hospodárstva pokračuje. Základom rozvoja sú vzdelaní a pracovití ľudia. Tam kde ich niet, nie je žiadny systém zárukou rozvoja. My máme nadaných, pracovitých ľudí, na slušnej úrovni školstvo, teda všetky predpoklady pre ďalší rozvoj. Ale sme malá krajina, s malým trhom a to, samozrejme, pri rozhodovaní treba akceptovať. A na záver, som politicky neorganizovaný zástanca sociálnej politiky, lebo obrovské rozdiely medzi vrstvou bohatých a chudobou vždy vyvolávali vo svete napätie a nepokoje, čo je brzdou rozvoja.