LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Betlehemy mali umiestnené kedysi naši predkovia vo svojich domoch. Pripomínali im Vianoce tak, ako nám v súčasnosti Vianoce symbolizuje vianočný stromček," začala rozprávanie o betlehemoch Anna Kolkusová z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku.
Kde sú začiatky betlehemov?
- Prvý betlehem vytvoril v roku 1220 František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov, keď sa rozhodol, že liturgickú omšu bude slúžiť vedľa válova naplneného slamou. Válov symbolizoval jasličky a narodenie Ježiša. František tak chcel ukázať chudobným ľuďom, že Ježiško prišiel na svet ako chudobné dieťa, a predsa vyrástol v svätého kráľa ľudí. Neskôr, na Vianoce v roku 1223 pripravil František v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. V nasledujúcich rokoch si potom obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín, aj k nám.
Aké postavy boli v prvých betlehemov?
- V centre bol obraz narodenia Ježiška alebo klaňanie sa Troch kráľov. K svätej rodine neskôr pribúdali anjeli, traja králi - Gašpar, Melichar a Baltazár, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. V čase, keď igrici chodili po jarmokoch a spievali príbehy, sparodizovali aj biblický príbeh o narodení Ježiša. Preto Jozef II. v roku 1780 zakázal betlehemy v kostoloch. V tomto období sa začali v kostoloch objavovať vianočné stromčeky. Ale ľudia si betlehemčeky preniesli do svojich domov. Samozrejme, zhotovovali ich z rôznych materiálov. Niekedy to bol len obrázok namaľovaný na skle, alebo vytvorený betlehem z papiera, či vyrezané figúrky z dreva. Viaceré postavičky v rôznych betlehemov si vytvorili ich autori podľa svojho spôsobu života. Niekde idú už darovať, napríklad aj žena, kupci, pekári. Dokonca raz sme mali v múzeu v betleheme aj postavu Herodesa, lebo on rozkázal zabiť každého novorodenca.
Zásada pri výrobe betlehemov je však taká, že vždy zo strany, kde stojí Mária, prichádzajú traja králi a je tam aj hviezda, lebo ona ukázala, ktorým smerom sa narodil Ježiš. Na Máriinej strane nie sú žiadni darovníci. Z Jozefovej strany však prichádzajú pastieri s darmi.
Mali betlehemy svoje presné miesto v domácnostiach?
- Ľudia si ich kedysi počas Vianoc dávali u nás do takzvaného kultového kúta. To bol kút oproti dverám naľavo, kde bol umiestnený aj stôl. Bol to magický kút. Napríklad, keď sa narodilo dieťa, kládli ho na kožušinu na tento stôl, aby bolo bohaté a zdravé. Bol to pre našich predkov skutočne magický kút, a tak betlehemček doň umiestňovali, neskôr aj vianočné stromčeky.
Ako to bolo s betlehemskými hrami?
- Pôvodne boli len liturgickými hrami v kostoloch, neskôr sa sparodizované dostali na jarmoky, potom ich začali hrávať obyčajní ľudia. U nás na Slovensku sa prispôsobili našej kultúre. Betlehemci sa, napríklad, obliekali do pastierskych odevov, do krojov a v hrách pribúdali aj postavičky, ktoré boli zo životného prostredia našich ľudí. V betlehemských hrách sa zjavili pastieri, ale základnými postavami sú Stacho, Kubo, Fedor, bača a anjel. A keďže tieto postavy prichádzajú do domov, príbeh sa už neodohráva v mestečku Betlehem, ale odohráva sa vo valašskom prostredí, na salaši. Postavy rozprávajú o svojej robote. Biblický príbeh ostal len v tej časti, keď sa zjaví hviezda, príde anjel a zvestuje pastierom, že sa narodil Ježiško. Pastieri sa poberú akože do Betlehema, kde odovzdávajú dary Ježiškovi a v tej chvíli je zas obdarovanie také, aké bolo v pôvodnom príbehu.
Tieto betlehemské hry hrávali po dedinách väčší chlapci v rôznom čase podľa regiónu. Niekde chodili od Štedrej večere až do Nového roku, niekde len na Štedrý večer.
O betlehemoch
Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch. Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K najcennejším exponátom patria drevené polychrómované betlehemy z 19. storočia z okolia Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice a Kremnica, ktoré vynikali množstvom postáv a precíznosťou vypracovania. Ich autormi boli ľudoví umelci - baníci, ale často aj majstri odborne vyškolení rezbári z rezbárskej školy v Piargu, dnešných Štiavnických Baniach, ktorú tam založili v roku 1885. Od konca 18. storočia boli na Slovensku najmä drevené vyrezávané betlehemy. Jedným z najpozoruhodnejších je dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline. Výstava betlehemov v hrádockom Národopisnom múzeu trvá do 10. januára 2010.
Autor: Dagmara Sarita Poliaková
