LIPTOVSKÝ ONDREJ. Chlieb pokladali veriaci za boží dar a počas Vianoc nechýbal na sviatočnom stole. Takto si ho uctili. Štedrovečerné omrvinky použili pri prvom siatí alebo liečení. A ešte treba dodať, že chlieb sa nepreje. V domácnostiach, kde si ho vážia, ho dávajú vždy na čistý, spravidla ľanový obrus.
V stáročnej slovanskej tradícii nechýba akt vítania návštevy chlebom a soľou. Jej veličenstvo Alžbetu II. počas jej návštevy Slovenska o zvyku nikto neinformoval, preto slovenský chlieb posolený solivarskou soľou neochutnala.
Každý má svoje zvyky. Chlieb kupujeme pravidelne a zväčša v tej istej pekárni. Sú aj takí, ktorí ho kupujú priamo v jednej z posledných klasických pekární v Liptove, v Liptovskom Ondreji.
Pečie celá rodina
V tejto pekárni je už sedemnásť rokov pekárom Ján Droppa. Spolu s manželkou a dcérou, obe sa volajú Vierky, švagrom Milanom Šimkom a synom Jánom každý pracovný deň prežívajú skôr pracovnú noc. Lebo každý pekár potvrdí, že biologické hodiny si prestavuje podľa potrieb pekárne.
Ján Droppa prešiel vo svojej profesii od pece v Almanovej pekárni suterénu v budove katolíckej fary v Liptovskom Mikuláši, cez majstra a vedúceho pekárenskej výroby priemyselnej pekárne, aby sa nakoniec vrátil tam, kde začínal. Ku klasickej produkcii chleba v pekárni.
„V súčasnosti pečieme tri druhy chleba a pred vianočnými sviatkami meníme iba tvar, lebo chuť, tú má náš ondrejský zemiakový chlieb stále rovnakú. Snažíme sa o to zo všetkých síl," hovorí J. Droppa.
V pekárni ešte s Droppovcami pracujú Ema a Elena Uličné. Chlieb rozvážajú predovšetkým do liptovských miest. V poslednom čase začali produkovať tmavý ondrejský chlieb, o ktorý je veľký záujem, lebo je zdravší.
Sladkého pečiva už niet
Pred časom pekár zakladal pekárne v Liptovskej Lúžnej a v Svätom Kríži, ale zostala už iba táto v Liptovskom Ondreji. „Keď sa raz prestane v pekárenskej peci piecť chlieb, už nikdy sa v nej nepodarí upiecť taký, ako predtým. Jednoducho, vychladne a všetka klíma sa v nej zmení. Od šamotiek až po dvercia." J. Droppa nie je síce poverčivý, ale pekársky život ho naučil nepodceňovať nič, čo súvisí s kvalitou chleba. Pekársky majster, akým je Ján Droppa, vie o tom svoje.
Tradícia pečenia chleba
Na Slovensku siaha tradícia pečenia chleba asi do 4. storočia. Archeológovia našli dôkazy na Devíne. Ale najstarším jedlom z obilia, ktoré si naši predkovia pripravovali, bola pražma. Pripravovali ju z obilných zŕn pražením. Chlieb v podobe rôznych placiek, najprv nekvasený, neskôr kvasený, má však dlhú históriu. Určiť presné obdobie, v ktorom sa pečenie chleba stalo remeslom, je skoro nemožné. Chlieb si piekli ľudia takmer v každej domácnosti, zvyčajne raz za týždeň. Pec postavili na zadnom dvore a naraz sa v nej upieklo aj osem dvojkilových pecňov chleba. Každá rodina mala na pečenie chleba svoj vlastný recept. Prvé historické správy o pekárskom remesle u nás pochádzajú z 11. storočia. Gréci piekli až niekoľko druhov chleba. Athénaios v 2. a 3. storočí uvádza až neuveriteľných 72 druhov prepychového pečiva, ktoré sa v tom čase piekli v Aténach. Údajne najlepší z nich bol aténsky chlieb.
