HYBE/MALTA. S myšlienkou vybudovať takýto park prišiel starosta Santa Lucije. Keď sa starosta Hýb Martin Piovarči dozvedel, že majú záujem aj o sochu zo Slovenska, povedal si: „Prečo nie? Pošleme na Maltu Pacha." A tak sa aj stalo. Ján Gulaši ho v Hybiach vyrezával z topoľového dreva tri mesiace.
Nie je malta ako Malta
Z Hýb na Maltu odcestoval Pacho začiatkom júla. Do auta ho nakladalo osem chlapov. Už vtedy Martin Piovarči povedal, že by rád nadviazal družbu s maltskou obcou Santa Lucija. „My tu máme krásne hory a sneh, oni zase more a teplo. Bol by som rád, keby Hybenia mohli chodiť na dovolenky nielen na klasickú slovenskú maltu, ale aj na ozajstnú Maltu." Malťania už v Hybiach boli v jeseni v rámci podujatia, ktoré zorganizovalo ministerstvo pôdohospodárstva a Agentúra pre rozvoj vidieka. Cestovali po Slovensku a hľadali inšpiráciu a nápady pre spoločné projekty. V Hybiach ich našli niekoľko. Keďže na Malte aj v Hybiach chovajú včely a vyrábajú med, rozprávali sa, napríklad, o možných výmenných pobytoch včelárov.
Zatiaľ je najväčší
Sochu Pacha na Malte odhalili v decembri starosta Hýb Martin Piovarči spolu so starostom Santa Lucije Fredericom Cutajarom a slovenským veľvyslancom na Malte Stanislavom Vallom. Na slávnosti sa zúčastnil aj Ľubomír Miček z ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, veľvyslankyňa Rakúska na Malte, honorárny konzul a viacerí poprední predstavitelia Malty. Pri odhaľovaní Pacha bol aj jeho autor Ján Gulaši, starostova manželka Eva Piovarčiová a Dana Krajčovičová z Informačného centra pri Obecnom úrade v Hybiach. Socha Pacha aj s podstavcom meria takmer štyri metre a je štvrtou sochou, ktorú v medzinárodnom parku v Santa Luciji zatiaľ odhalili. Okrem nej sú tam už sochy z Malty, Rakúska a Číny.
Drahší med
Zaujímalo nás, čo sa Hybenom na Malte najviac páčilo a či hybsko-maltská družba a včelárska spolupráca nadobudli konkrétnu podobu. „So včelármi, som, sa, žiaľ, nestretol, ale so starostom Santa Lucie sme sa rozprávali o budúcej možnej spolupráci. Na Malte sú známe kurzy anglického jazyka. Hybenia, hlavne mládež, by sa tam mohli chodiť učiť angličtinu. Malťania sú vášniví poľovníci, ale nemajú tam hory ani žiadnu zver, iba vtákov. Mohli by k nám chodiť do hôr a na poľovačky," prezradil M. Piovarči. Dúfa, že sa dohodnú aj na včelárskej spolupráci a že uvidí maltské včely. Sú totiž iné ako naše a nežijú nikde inde iba na Malte. Možno preto je med na Malte desaťkrát drahší ako u nás.
Žiadne stresy
Hybenia si na Malte pozreli aj mnohé historické pamiatky. Katedrály aj pozemné katakomby, vytesané do skaly pred päťtisíc rokmi, kde pochovali asi 30-tisíc ľudí. „V Santa Luciji sú úzke uličky, vysoké domy, veľa kostolov a historických pamiatok. Ale na Malte je nedostatok pitnej vody. Niektoré studne sú hlboké aj 40 metrov a vodu z nich ťahajú pomocou veterných elektrární," dozvedeli sme sa od starostu. Skonštatoval, že Malťania sú veľmi pokojní a pohodoví ľudia. Žiadne stresy, nervozita. „Majú čas posedieť si, porozprávať sa. U nás v reštaurácii keď človek čaká štvrť hodinu, je nervózny, potom sa rýchlo naje, medzitým telefonuje a kadečo vybavuje. U nich to tak nefunguje."
Jazdia vľavo
Danu Krajčovičovú prekvapilo, že na Malte autá jazdia ako v Anglicku, teda po ľavej strane a že pred každou dôležitejšou budovou, pred palácom premiéra, ale aj pred kostolmi, stáli delá. „Samozrejme, nefunkčné," dodala. Hybenia si priniesli z Malty okrem zážitkov aj suvenír, ktorý im venoval starosta Santa Lucije - svietnik. Je zmenšeninou altánku, ktorý stojí v čínskej záhrade neďaleko sochy Pacha. Hybenia mu darovali knihu o Tatrách a Liptove a lahodnú hybskú frndžalicu. Na budúci rok by Malťania mali prísť do Hýb.
Malta je najmenší štát Európskej únie. Tvorí ho niekoľko ostrovov v Stredozemnom mori, na ktorých žije spolu asi 400-tisíc obyvateľov. Je tam veľa historockých pamiatok, ale žiadne hory. Najvyšší bod má nad morskú výšku 250 metrov. FOTO: DANA KRAJČOVIČOVÁ
