Gazdiná nesmie odchádzať od stola, aby neodišla navždy

Gazdiná nesmie odchádzať od štedrovečerného stola, aby sa jej v novom roku neprihodilo niečo zlé a neodišla navždy.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Gazdiná nesmie odchádzať od štedrovečerného stola, aby sa jej v novom roku neprihodilo niečo zlé a neodišla navždy.

To je jedna z mnohých zvyklostí, ktorá sa dodnes dodržiava aj vo väčšine liptovských rodín. TASR to povedala dlhoročná etnologička a zároveň riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová.

„Rodina usadala k Štedrej večeri až vtedy, keď na oblohu vyšla prvá hviezda. V tomto zvyku má svoj pôvod veľmi pekný názov Dohviezdny večer. Dovtedy muselo byť všetko prichystané. Na rozdiel od súčasnosti, keď nakupujeme, varíme, pečieme už niekoľko dní dopredu, sa všetky prípravy viazali k Štedrému dňu, keď ľudia vnášali do domu aj vianočný stromček," spresnila.

Gazdiná vstala skoro ráno a zamiesila cesto na chlieb a kysnuté koláče. „Napiekla chlieb a koláče plnené makom, lekvárom či tvarohom na celé sviatky. Venovala tomu veľkú pozornosť," uviedla Zuskinová. „Ak sa jej pečenie náhodou nevydarilo, chlieb praskol, prípadne dobre nevykysol, bola to mrzutá predzvesť budúcoročného nezdaru v rodine," vysvetlila.

Na štedrovečernom stole, ktorého nohy obopínala reťaz, aby rodina vydržala dlho pokope, bolo na znak vďaky a nádeje vyložené zo všetkého, čo sa v starom roku dopestovalo. Podľa Zuskinovej napríklad v obci Liptovské Revúce rozprestierali na slávnostný stôl aj plachtu, takzvanú posievku, ktorú používali na siatie obilia.

„Napriek vplyvu kultúrnej globalizácie si, našťastie, súčasné generácie uchovávajú tradičné zvyky svojich predkov a nielen vo forme inscenovaných vianočných programov a ukážok betlehemských hier prostredníctvom folklórnych skupín. V mnohých, najmä viacgeneračných rodinách nechýba na sviatočných stoloch cesnak, znak zdravia, či med, aby sme boli sladkí a dobrí," dodala.