LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Druhý sviatok vianočný, známy predovšetkým ako Deň sv. Štefana, bol kedysi v znamení dedinských zábav.
„Po Štedrom dni a prvom sviatku vianočnom, kedy sa nepatrilo vychádzať z domu, nastal čas spoločenských stretnutí," uviedla pre TASR etnologička Iveta Zuskinová.
„Z dnešného pohľadu je doslova neuveriteľné, že hornoliptovskí murári, prichádzajúci z múračiek, napríklad v Pešti, domov až tesne pred sviatkami, dokázali, popri všetkých povinnostiach okolo gazdovstva, pod vedením miestneho učiteľa veľmi rýchlo nacvičiť divadlo a odohrať ho už na Štefana," skonštatovala Zuskinová.
Dedinčania neváhali požičať rekvizity zo svojich domácností. „Na divadle sa zišla celá dedina. Patrilo sa povzbudiť deti, rodičov, príbuzných, susedov. Bol to nefalšovaný prejav súdržnosti dedinskej komunity," uviedla. Po skončení divadelného predstavenia sa interiér rýchlo prestaval, aby v ňom mohla začať Štefanská zábava.
„Žiadna diskotéka nedokáže nahradiť atmosféru pravej Štefanskej zábavy. Škoda, že už existuje iba pár svetlých výnimiek uchovávania týchto tradícií. Neopakovateľné čaro v sebe skrývali napríklad aj staré ženy, klebetnice. Ich pozornému oku neušlo správanie sa mládencov v tanečnom kole či ich záujem, prípadne nezáujem o tú-ktorú dievku," dodala.
