Silvestrovské a novoročné „bujarenie" zanechalo boľavé stopy nielen na ľuďoch, ale aj na zvieratách. Ťažké srdce na vybuchujúce petardy a ohňostroje má Miroslav Saniga z Liptovských Revúc, inak vedecký pracovník z Výskumnej stanici SAV v Starých Horách.
LIPTOVSKÉ REVÚCE. Prírodovedec Miroslav Saniga vie o vplyve koncoročného hluku zábavnej pyrotechniky svoje. Má totiž možnosť pozorovať správanie najmä vtákov počas posledných hodín starého a prvých hodín nového roka v ekodvore svojej záhrady. V jeho ekodvore, alebo ako ho nazval v Bird paradise, sa nachádza takmer dvesto kŕmidiel a búdok, ktoré počas zimy denne navštívi takmer tisíc sýkoriek. Podľa slov Miroslava Sanigu, majú vtáčiky u neho dokonalý fullservis. Bývanie vo vlastnoručne zhotovených búdkach, jadierka a semená ako potravu. Len slnečnicových semien „spapajú" ročne viac ako šesťsto kilogramov. Nečudo, že mnohé sýkorky ostanú v ekodvore u Sanigovcov aj na noc. Ťažké však bývajú aj pre ne hlučné silvestrovské noci.
V triaške prežili pocity strachu
Vráťme sa však k silvestrovským a novoročným „vybuchovačkám". Ako vplývajú na vtáčiky a ostatné zvieratá? Čo sme narobili, my ľudia rozumní, hlukom a ohňostrojmi v ríši zvierat? „Živočíchy sú oveľa citlivejšie na optické a akustické vnemy ako ľudia," tvrdí M. Saniga. „Ich zmysly sú dokonalejšie ako zmysly človeka, a tak sú aj výrazne vzrušivejšie na podnety z okolia. Farebné efekty zo svetlíc a ohňostrojov predstavujú pre ne nepoznaný „podnet", ktorého sa boja. Podobne výbuchy petárd vyvolávajú u živočíchov, obzvlášť tých, ktoré žijú v odľahlých lokalitách a sú „naladené" na hladinu absolútneho ticha, stres. Aj majitelia psov vedia o vystresovaní svojich miláčikov svoje. Ak majú psy príležitosť, túlia sa k pánovi, ak nie, vyhľadávajú rôzne úkryty. Aj iné domáce zvieratá, najmä kone, ale aj kravy, ovce či ošípané prejavujú očividne strach z hlučných a oslepujúcich novoročných osláv. Zmocňuje sa ich nepokoj, triaška, močia a defekujú. Operencov sa zmocňuje nepokoj a triaška, čo svedčí, že prežívajú pocit strachu."
Vždy sa vrátia v menšom počte, mnohé zahynú
Po tohtoročných koncoročných oslavách sa aj medzi príspevkami diskutujúcich na internetových stránkach MY Liptovské noviny objavilo niekoľko konštatovaní, ako zle pôsobí hluk na človeka a jeho miláčikov. Napríklad: Ja bývam na druhom poschodí a tie delobuchy mi dobre na srdce nerobia. A to na prízemí býva vyše 80-ročný ujo s ťažkým ochorením srdca. Ja by som zakázala používať pyrotechniku medzi obytnými domami. Alebo otázka: zabudli ste na deti do dvoch, troch rokov? Alebo: ja som vcelku fit, ale keď mi prskne „rachejtla" pri dome v nečakaný moment, tak naozaj niekedy nemám k infarktu až tak ďaleko. Či: rok čo rok máme v obývačke stresovaných psov do jednej hodiny ráno, pretože vonku nevedia, kam sa skôr schovať,
„Ešte horšie sú na tom „divé" zvieratá z voľnej prírody," hovorí Miroslav Saniga. „Pre zvieratá žijúce v zátišiach prírody sú svetelné aj akustické javy niečo cudzie, s čím sa za života nestretli a s čím sa len ťažko vyrovnávajú. Zvieratá sa môžu splašiť a „bezhlavo" utekať čo najďalej od stresového faktora. Pritom nehľadia na prekážky, ktoré im stoja v ceste, napríklad plot. Vtáky takýto svetelno-zvukový rušivý činiteľ prebudí a aj uprostred noci opustia nocoviská a hľadajú „útočisko" ďaleko od stresového činiteľa." Prírodovedec dodal, že aj z jeho vtáčieho raja počas koncoročných hlukov vtáky odleteli a tie, ktoré sú vo veľkom strese, zvyčajne čaká v studenej zime smrť.
„Ako ukazujú pozorovania z ostatných rokov, aj sýkorky, ktoré inak počas mrazivých zimných nocí znižujú teplotu tela asi o desať stupňov, a tak upadajú do akejsi letargie, počas ktorej sa utlmujú fyziologické procesy v organizme, pri výbuchoch petárd a delobuchov precitajú a vystresované opúšťajú miesta nočného odpočinku. Výskumy preukázali, že miesta, kde zažili nepríjemnú skúsenosť, na niekoľko dní opúšťajú a s obavou a nedôverou sa sem neskôr opäť navracajú, avšak v oveľa menšom počte. Čím silnejšiemu svetelno-akustickému stresovému faktoru je vtáctvo vystavené, tým viac jedincov opustí prostredie „znečistené" svetlom a hlukom a tým menej a neskôr sa ich späť vráti."
Po strese zmenia svoje správanie
Miroslav Saniga hovorí, že vtáctvo na vidieku je citlivejšie na opticko-akustické vyrušovanie ako operence v mestách, ktoré žijú v prostredí, kde je viac svetiel či blikanie reklám, ale aj väčší hluk. „Hriešne však na tomto novodobom „výstrelku" ľudskej pospolitosti je to, že si zábavnú pyrotechniku berieme na silvestrovské pobyty do hôr. Reakcie zvierat vystavených sa potom môžu vymykať zo šablóny etogramu správania, ktorý u nich poznáme. Posttraumatický šok môže vyústiť až do úplného „vykoľajenia" živočícha z obvyklých noriem správania. Nasleduje, napríklad, strata plachosti alebo naopak nárast agresivity. V psychike zvierat tento hluk zanecháva ťažko hojiteľné rany."
Prírodovedec odkazuje do budúcnosti
„Ak už musí naša planéta Zem nedobrovoľne strpieť bujaré oslavy človeka múdreho súvisiace s príchodom nového roka, tak sa ich „pozitívno-negatívnym" účinkom vystavujme len my, príslušníci živočíšneho druhu Homo sapiens, a nezaťažujme nimi ostatné živočíchy. Obzvlášť odľahlé prírodné lokality, ktoré sú ešte ako-tak nateraz na prahu tretieho milénia nezamorené svetelným a akustickým smogom spôsobeným človekom múdrym, by mali zostať natrvalo ušetrené od takéhoto roztopašného hriešneho počinu človeka."
Ekodvor Miroslava Sanigu v lete. Vpravo Miroslav Saniga. FOTO: AUTORKA
Vtáčí raj Miroslava Sanigu v zime. FOTO: MIROSLAV SANIGA
