Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Po novoročných ohňostrojoch ostali ťažko hojiteľné rany

Koncoročné „bujarenie" zanechalo boľavé stopy nielen na ľuďoch. Ťažké srdce na tento jav má vedecký pracovník a prírodovedec Miroslav Saniga z Liptovských Revúc.

Aj tento stehlík si našiel počas zimy jedlo v jednom z takmer dvesto kŕmidiel na ekodvore Miroslava Sanigu v Liptovských Revúcach.Aj tento stehlík si našiel počas zimy jedlo v jednom z takmer dvesto kŕmidiel na ekodvore Miroslava Sanigu v Liptovských Revúcach. (Zdroj: MIROSLAV SANIGA)

Silvestrovské a novoročné „bujarenie" zanechalo boľavé stopy nielen na ľuďoch, ale aj na zvieratách. Ťažké srdce na vybuchujúce petardy a ohňostroje má Miroslav Saniga z Liptovských Revúc, inak vedecký pracovník z Výskumnej stanici SAV v Starých Horách.

LIPTOVSKÉ REVÚCE. Prírodovedec Miroslav Saniga vie o vplyve koncoročného hluku zábavnej pyrotechniky svoje. Má totiž možnosť pozorovať správanie najmä vtákov počas posledných hodín starého a prvých hodín nového roka v ekodvore svojej záhrady. V jeho ekodvore, alebo ako ho nazval v Bird paradise, sa nachádza takmer dvesto kŕmidiel a búdok, ktoré počas zimy denne navštívi takmer tisíc sýkoriek. Podľa slov Miroslava Sanigu, majú vtáčiky u neho dokonalý fullservis. Bývanie vo vlastnoručne zhotovených búdkach, jadierka a semená ako potravu. Len slnečnicových semien „spapajú" ročne viac ako šesťsto kilogramov. Nečudo, že mnohé sýkorky ostanú v ekodvore u Sanigovcov aj na noc. Ťažké však bývajú aj pre ne hlučné silvestrovské noci.

V triaške prežili pocity strachu

Vráťme sa však k silvestrovským a novoročným „vybuchovačkám". Ako vplývajú na vtáčiky a ostatné zvieratá? Čo sme narobili, my ľudia rozumní, hlukom a ohňostrojmi v ríši zvierat? „Živočíchy sú oveľa citlivejšie na optické a akustické vnemy ako ľudia," tvrdí M. Saniga. „Ich zmysly sú dokonalejšie ako zmysly človeka, a tak sú aj výrazne vzrušivejšie na podnety z okolia. Farebné efekty zo svetlíc a ohňostrojov predstavujú pre ne nepoznaný „podnet", ktorého sa boja. Podobne výbuchy petárd vyvolávajú u živočíchov, obzvlášť tých, ktoré žijú v odľahlých lokalitách a sú „naladené" na hladinu absolútneho ticha, stres. Aj majitelia psov vedia o vystresovaní svojich miláčikov svoje. Ak majú psy príležitosť, túlia sa k pánovi, ak nie, vyhľadávajú rôzne úkryty. Aj iné domáce zvieratá, najmä kone, ale aj kravy, ovce či ošípané prejavujú očividne strach z hlučných a oslepujúcich novoročných osláv. Zmocňuje sa ich nepokoj, triaška, močia a defekujú. Operencov sa zmocňuje nepokoj a triaška, čo svedčí, že prežívajú pocit strachu."

Vždy sa vrátia v menšom počte, mnohé zahynú

Po tohtoročných koncoročných oslavách sa aj medzi príspevkami diskutujúcich na internetových stránkach MY Liptovské noviny objavilo niekoľko konštatovaní, ako zle pôsobí hluk na človeka a jeho miláčikov. Napríklad: Ja bývam na druhom poschodí a tie delobuchy mi dobre na srdce nerobia. A to na prízemí býva vyše 80-ročný ujo s ťažkým ochorením srdca. Ja by som zakázala používať pyrotechniku medzi obytnými domami. Alebo otázka: zabudli ste na deti do dvoch, troch rokov? Alebo: ja som vcelku fit, ale keď mi prskne „rachejtla" pri dome v nečakaný moment, tak naozaj niekedy nemám k infarktu až tak ďaleko. Či: rok čo rok máme v obývačke stresovaných psov do jednej hodiny ráno, pretože vonku nevedia, kam sa skôr schovať,

„Ešte horšie sú na tom „divé" zvieratá z voľnej prírody," hovorí Miroslav Saniga. „Pre zvieratá žijúce v zátišiach prírody sú svetelné aj akustické javy niečo cudzie, s čím sa za života nestretli a s čím sa len ťažko vyrovnávajú. Zvieratá sa môžu splašiť a „bezhlavo" utekať čo najďalej od stresového faktora. Pritom nehľadia na prekážky, ktoré im stoja v ceste, napríklad plot. Vtáky takýto svetelno-zvukový rušivý činiteľ prebudí a aj uprostred noci opustia nocoviská a hľadajú „útočisko" ďaleko od stresového činiteľa." Prírodovedec dodal, že aj z jeho vtáčieho raja počas koncoročných hlukov vtáky odleteli a tie, ktoré sú vo veľkom strese, zvyčajne čaká v studenej zime smrť.

„Ako ukazujú pozorovania z ostatných rokov, aj sýkorky, ktoré inak počas mrazivých zimných nocí znižujú teplotu tela asi o desať stupňov, a tak upadajú do akejsi letargie, počas ktorej sa utlmujú fyziologické procesy v organizme, pri výbuchoch petárd a delobuchov precitajú a vystresované opúšťajú miesta nočného odpočinku. Výskumy preukázali, že miesta, kde zažili nepríjemnú skúsenosť, na niekoľko dní opúšťajú a s obavou a nedôverou sa sem neskôr opäť navracajú, avšak v oveľa menšom počte. Čím silnejšiemu svetelno-akustickému stresovému faktoru je vtáctvo vystavené, tým viac jedincov opustí prostredie „znečistené" svetlom a hlukom a tým menej a neskôr sa ich späť vráti."

Po strese zmenia svoje správanie

Miroslav Saniga hovorí, že vtáctvo na vidieku je citlivejšie na opticko-akustické vyrušovanie ako operence v mestách, ktoré žijú v prostredí, kde je viac svetiel či blikanie reklám, ale aj väčší hluk. „Hriešne však na tomto novodobom „výstrelku" ľudskej pospolitosti je to, že si zábavnú pyrotechniku berieme na silvestrovské pobyty do hôr. Reakcie zvierat vystavených sa potom môžu vymykať zo šablóny etogramu správania, ktorý u nich poznáme. Posttraumatický šok môže vyústiť až do úplného „vykoľajenia" živočícha z obvyklých noriem správania. Nasleduje, napríklad, strata plachosti alebo naopak nárast agresivity. V psychike zvierat tento hluk zanecháva ťažko hojiteľné rany."

Prírodovedec odkazuje do budúcnosti

„Ak už musí naša planéta Zem nedobrovoľne strpieť bujaré oslavy človeka múdreho súvisiace s príchodom nového roka, tak sa ich „pozitívno-negatívnym" účinkom vystavujme len my, príslušníci živočíšneho druhu Homo sapiens, a nezaťažujme nimi ostatné živočíchy. Obzvlášť odľahlé prírodné lokality, ktoré sú ešte ako-tak nateraz na prahu tretieho milénia nezamorené svetelným a akustickým smogom spôsobeným človekom múdrym, by mali zostať natrvalo ušetrené od takéhoto roztopašného hriešneho počinu človeka."

Ekodvor Miroslava Sanigu v lete. Vpravo Miroslav Saniga. FOTO: AUTORKA

Vtáčí raj Miroslava Sanigu v zime. FOTO: MIROSLAV SANIGA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 507
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 602
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 851
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 8 876
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 501
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 697
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 434
  8. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 424
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 399
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 285
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptovský Hrádok rozšíri možnosť otestovať sa o ďalšie odberové miesta

Mesto Liptovský Hrádok rozširuje možnosť bezplatného testovania antigénovými testami na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto

V liptovskom prípravnom derby sa hral slušný futbal

MFK Ružomberok remizoval s MFK Tatran Liptovský Mikuláš 2:2.

Prípravné stretnutie víťaza nemalo.
AKTUALIZOVANÉ: 18.1.2021 o 08:35

Kde a ako sa objednať na antigénové testovanie na Liptove

Štyri odberné miesta na antigénové testovanie už fungujú na časenku.

Ilustračné foto.

Mikulášsky hokejisti si pripísali štvrté víťazstvo sezóny

V 32. kole najvyššej Tipos extralige si Liptáci poradili s hosťami z Nových Zámkov 3:1.

Mikulášania v bielo-červenom po strelení svojho prvého gólu Novým Zámkom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?