Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Po novoročných ohňostrojoch ostali ťažko hojiteľné rany

Koncoročné „bujarenie" zanechalo boľavé stopy nielen na ľuďoch. Ťažké srdce na tento jav má vedecký pracovník a prírodovedec Miroslav Saniga z Liptovských Revúc.

Aj tento stehlík si našiel počas zimy jedlo v jednom z takmer dvesto kŕmidiel na ekodvore Miroslava Sanigu v Liptovských Revúcach.Aj tento stehlík si našiel počas zimy jedlo v jednom z takmer dvesto kŕmidiel na ekodvore Miroslava Sanigu v Liptovských Revúcach. (Zdroj: MIROSLAV SANIGA)

Silvestrovské a novoročné „bujarenie" zanechalo boľavé stopy nielen na ľuďoch, ale aj na zvieratách. Ťažké srdce na vybuchujúce petardy a ohňostroje má Miroslav Saniga z Liptovských Revúc, inak vedecký pracovník z Výskumnej stanici SAV v Starých Horách.

LIPTOVSKÉ REVÚCE. Prírodovedec Miroslav Saniga vie o vplyve koncoročného hluku zábavnej pyrotechniky svoje. Má totiž možnosť pozorovať správanie najmä vtákov počas posledných hodín starého a prvých hodín nového roka v ekodvore svojej záhrady. V jeho ekodvore, alebo ako ho nazval v Bird paradise, sa nachádza takmer dvesto kŕmidiel a búdok, ktoré počas zimy denne navštívi takmer tisíc sýkoriek. Podľa slov Miroslava Sanigu, majú vtáčiky u neho dokonalý fullservis. Bývanie vo vlastnoručne zhotovených búdkach, jadierka a semená ako potravu. Len slnečnicových semien „spapajú" ročne viac ako šesťsto kilogramov. Nečudo, že mnohé sýkorky ostanú v ekodvore u Sanigovcov aj na noc. Ťažké však bývajú aj pre ne hlučné silvestrovské noci.

V triaške prežili pocity strachu

Vráťme sa však k silvestrovským a novoročným „vybuchovačkám". Ako vplývajú na vtáčiky a ostatné zvieratá? Čo sme narobili, my ľudia rozumní, hlukom a ohňostrojmi v ríši zvierat? „Živočíchy sú oveľa citlivejšie na optické a akustické vnemy ako ľudia," tvrdí M. Saniga. „Ich zmysly sú dokonalejšie ako zmysly človeka, a tak sú aj výrazne vzrušivejšie na podnety z okolia. Farebné efekty zo svetlíc a ohňostrojov predstavujú pre ne nepoznaný „podnet", ktorého sa boja. Podobne výbuchy petárd vyvolávajú u živočíchov, obzvlášť tých, ktoré žijú v odľahlých lokalitách a sú „naladené" na hladinu absolútneho ticha, stres. Aj majitelia psov vedia o vystresovaní svojich miláčikov svoje. Ak majú psy príležitosť, túlia sa k pánovi, ak nie, vyhľadávajú rôzne úkryty. Aj iné domáce zvieratá, najmä kone, ale aj kravy, ovce či ošípané prejavujú očividne strach z hlučných a oslepujúcich novoročných osláv. Zmocňuje sa ich nepokoj, triaška, močia a defekujú. Operencov sa zmocňuje nepokoj a triaška, čo svedčí, že prežívajú pocit strachu."

Vždy sa vrátia v menšom počte, mnohé zahynú

Po tohtoročných koncoročných oslavách sa aj medzi príspevkami diskutujúcich na internetových stránkach MY Liptovské noviny objavilo niekoľko konštatovaní, ako zle pôsobí hluk na človeka a jeho miláčikov. Napríklad: Ja bývam na druhom poschodí a tie delobuchy mi dobre na srdce nerobia. A to na prízemí býva vyše 80-ročný ujo s ťažkým ochorením srdca. Ja by som zakázala používať pyrotechniku medzi obytnými domami. Alebo otázka: zabudli ste na deti do dvoch, troch rokov? Alebo: ja som vcelku fit, ale keď mi prskne „rachejtla" pri dome v nečakaný moment, tak naozaj niekedy nemám k infarktu až tak ďaleko. Či: rok čo rok máme v obývačke stresovaných psov do jednej hodiny ráno, pretože vonku nevedia, kam sa skôr schovať,

„Ešte horšie sú na tom „divé" zvieratá z voľnej prírody," hovorí Miroslav Saniga. „Pre zvieratá žijúce v zátišiach prírody sú svetelné aj akustické javy niečo cudzie, s čím sa za života nestretli a s čím sa len ťažko vyrovnávajú. Zvieratá sa môžu splašiť a „bezhlavo" utekať čo najďalej od stresového faktora. Pritom nehľadia na prekážky, ktoré im stoja v ceste, napríklad plot. Vtáky takýto svetelno-zvukový rušivý činiteľ prebudí a aj uprostred noci opustia nocoviská a hľadajú „útočisko" ďaleko od stresového činiteľa." Prírodovedec dodal, že aj z jeho vtáčieho raja počas koncoročných hlukov vtáky odleteli a tie, ktoré sú vo veľkom strese, zvyčajne čaká v studenej zime smrť.

„Ako ukazujú pozorovania z ostatných rokov, aj sýkorky, ktoré inak počas mrazivých zimných nocí znižujú teplotu tela asi o desať stupňov, a tak upadajú do akejsi letargie, počas ktorej sa utlmujú fyziologické procesy v organizme, pri výbuchoch petárd a delobuchov precitajú a vystresované opúšťajú miesta nočného odpočinku. Výskumy preukázali, že miesta, kde zažili nepríjemnú skúsenosť, na niekoľko dní opúšťajú a s obavou a nedôverou sa sem neskôr opäť navracajú, avšak v oveľa menšom počte. Čím silnejšiemu svetelno-akustickému stresovému faktoru je vtáctvo vystavené, tým viac jedincov opustí prostredie „znečistené" svetlom a hlukom a tým menej a neskôr sa ich späť vráti."

Po strese zmenia svoje správanie

Miroslav Saniga hovorí, že vtáctvo na vidieku je citlivejšie na opticko-akustické vyrušovanie ako operence v mestách, ktoré žijú v prostredí, kde je viac svetiel či blikanie reklám, ale aj väčší hluk. „Hriešne však na tomto novodobom „výstrelku" ľudskej pospolitosti je to, že si zábavnú pyrotechniku berieme na silvestrovské pobyty do hôr. Reakcie zvierat vystavených sa potom môžu vymykať zo šablóny etogramu správania, ktorý u nich poznáme. Posttraumatický šok môže vyústiť až do úplného „vykoľajenia" živočícha z obvyklých noriem správania. Nasleduje, napríklad, strata plachosti alebo naopak nárast agresivity. V psychike zvierat tento hluk zanecháva ťažko hojiteľné rany."

Prírodovedec odkazuje do budúcnosti

„Ak už musí naša planéta Zem nedobrovoľne strpieť bujaré oslavy človeka múdreho súvisiace s príchodom nového roka, tak sa ich „pozitívno-negatívnym" účinkom vystavujme len my, príslušníci živočíšneho druhu Homo sapiens, a nezaťažujme nimi ostatné živočíchy. Obzvlášť odľahlé prírodné lokality, ktoré sú ešte ako-tak nateraz na prahu tretieho milénia nezamorené svetelným a akustickým smogom spôsobeným človekom múdrym, by mali zostať natrvalo ušetrené od takéhoto roztopašného hriešneho počinu človeka."

Ekodvor Miroslava Sanigu v lete. Vpravo Miroslav Saniga. FOTO: AUTORKA

Vtáčí raj Miroslava Sanigu v zime. FOTO: MIROSLAV SANIGA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  3. Pomáhajte čítaním
  4. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  5. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  7. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 28 581
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 372
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 268
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 893
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 895
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 863
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 771
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 005
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 802
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 886
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Samosprávy pripravujú odberové miestnosti

Výber miestností ovplyvňuje aj očakávané nepriaznivé počasie. Liptovské samosprávy hľadajú dobrovoľníkov.

Vojaci prechádzali mestom navrhnuté odberové miesta v Ružomberku.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Pandémia koronavírusu zatvára ďalšie školy na Liptove

Druhý stupeň sa učí z domu cez internet. Prvý stupeň sa má učiť priamo v škole.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Už ste čítali?