Pondelok, 27. jún, 2022 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Kovalčíkovci v Izraeli pracovali osem rokov a zvykli si aj na vojakov v uliciach

Súrodenci Marika a Mário Kovalčíkovci z Liptovského Hrádku prežili v Izraeli niekoľko rokov a stále sa doň vracajú. Podelili sa s nami o svoje zážitky.

Jeruzalem. Pohľad z hradieb starého mesta, v pozadí nový Jeruzalem.Jeruzalem. Pohľad z hradieb starého mesta, v pozadí nový Jeruzalem. (Zdroj: MÁRIO KOVALČÍK)

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Vraj bola mamin prilepenec a keď povedala, že odchádza do Izraela, nikto jej neveril. Marika Kovalčíková z Liptovského Hrádku tam však spolu s bratom Máriom prežili niekoľko rokov a stále sa tam vracajú. Krajina im učarovala napriek tomu, že si museli zvyknúť žiť v blízkosti vojnového nebezpečenstva.

Ako ste sa dostali do Izraela a kde sa stále vraciate?

- Mário: V jeseni v roku 2000 som stratil prácu, Marika chcela nejakú zmenu, a tak nás napadlo odísť do Izraela. Išli sme ako voluntéri, dobrovoľníci. Sčasti brigádnická práca bola zastrešená ministerstvom poľnohospodárstva v Izraeli. Pracovali sme v mošave Hatzeva, región Arava v Negevskej púšti. Mošav je vlastne osada, združenie farmárov. Ich polia a domy sú zoskupené na jednom mieste a ohraničené ostnatým drôtom kvôli bezpečnosti. Arava susedí s Jordánskom, púšťou prechádza hranica, a ak by ju farmár prekročil, o niekoľko minút je u neho vojenská hliadka.

Mali ste pocit bezpečia?

- Marika: Áno. Hoci média tvrdia, že Izrael je nebezpečnou krajinou, myslím si opak. Treba si však zvyknúť na vojakov, policajtov či veľké kontroly pri vstupe do obchodov, na stanice a rešpektovať bezpečnostné opatrenia. Je to vojnová oblasť, oblasť s náboženskými rozdielmi, územie chcú získať aj Židia, aj Arabi. Boli sme v Izraeli, keď Bush vyhlásil vojnu terorizmu, keď začal americko-iracký konflikt. Vtedy väčšina Slovákov z krajiny odišla. Aj domáci sa pripravovali na „vojnu". Všetci dostali plynové masky, chystali si potraviny, zásoby vody. Akékoľvek mali dovtedy domáci medzi sebou politické rozpory, zomkli sa, zmobilizovali. Ich kneset, parlament, mal jedinú úlohu: obranu krajiny. Zosilneli kontroly, ešte viac vojakov bolo v uliciach. Veľvyslanectvá vyzývali svojich občanov na opustenie krajiny. Ja som ostala, brat sa vrátil na Slovensko.

- Mário: Musím sa priznať, že som mal spočiatku obavy. Veď na Slovensku sa ma nikto nepýtal, keď som si kupoval lístok na vlak - ukáž, čo máš v taške. Napriek tomu si myslím, že média situáciu veľmi prifarbujú.

Ako na vás zapôsobila najmä náboženská história krajiny?

- Marika: História má pre túto krajinu nevyčísliteľnú hodnotu. Turisti chodia do Izraela hlavne kvôli Jeruzalemu. Aj ja. Plánovala som ísť po krížovej ceste. Čakala som, že cesta aj Ježišove zastavenia budú nejako vyznačené, ale nevedela som cestu nájsť. Pre Židov je Via Dolorosa obyčajná ulica, čo kresťan nevie pochopiť. Je tam jeden stánok na druhom, úzke uličky, ohromné množstvo ľudí, ovocie, koreniny, oblečenie, samozrejme, so všetkými náboženskými symbolmi a obrázkami. Je to jeden veľký trh. Prvýkrát som prešla Via Dolorosou a nevedela som o tom. Potrebovala som druhú návštevu, aby som si Ježišovu cestu po Via Dolorose užila. Videla som, napríklad, skupinu Poliakov, ktorí niesli veľký drevený kríž, na každej Ježišovej zastávke sa zastavili a vymenili si ho. Takže som sa tajne pridala k nim a „prežila" som si Ježišovu poslednú cestu aj s výkladom.

Betlehem - Chrám Božieho narodenia. FOTO: MÁRIO KOVALČÍK

Veľmi ma zaujal Múr nárekov. Bola som očarená atmosférou a tým, ako dokážu ortodoxní židia prežívať modlenie. Práve tam prebiehala ceremónia zvaná Bar Micva, prijímanie mladých 13-ročných chlapcov a dievčat medzi mužov a ženy. Akási náboženská plnoletosť. Priestor pri Múre nárekov je rozdelený na mužskú a ženskú časť, ktorá je menšia. Neexistuje, aby žena prešla do mužskej časti a počas šabatu, piatok popoludní až sobota večer, je zakázané fotografovať aj filmovať.

Ako dlho ste v Izraeli žili?

- Marika: S prestávkami skoro osem rokov. Vždy som prišla domov na dva, tri mesiace a vracala som sa naspäť. Prvý rok som začala robiť na farme, zberala som cukety, melóny, pracovala okolo slnečníc, ruží. V púšti sa darí všetkému a toto bol pre mňa asi najväčší šok. My sme prišli do púšte v januári a mysleli sme si, že v piesku nemôže nič rásť. Omyl, v púšti rastie všetko. Izraelčania tu majú veľmi dobrý a premyslený systém zavlažovania.

- Mário: Ja som robil v mošavoch pri zbere ovocia a zeleniny. Keď končila sezóna v máji, pracoval som pri skladaní skleníkov a zavlažovacích zariadení. Potom som sa presunul k sladkovodnému Galejskému moru, kde som čistil pláž a robil pomocné práce v programe pre mladých Židov z Ameriky, Kanady a Anglicka. Až tam som spoznal život židovskej komunity. Kým som totiž pracoval ako dobrovoľník, ľudia sa ku mne správali odmerane. Na pláži som však pracoval s mladými Izraelčanmi, ktorí nás vzali aj do rodín, čo bolo veľmi milé. Tam som si našiel izraelskú priateľku Rony, s ktorou som žil necelé dva roky. Rozišli sme sa vtedy, keď šla na dva roky na vojnu. Povinne. Chlapci chodia až na tri. Odchádzajú sedemnásťroční. U nás chodili chlapci na vojnu a hrali sa na vojakov, v Izraeli vojnu prežívajú na vlastnej koži. Idú rovno na bojové pole, strážia niekde izraelskú komunitu žijúci v strede medzi Arabmi. Mal som kamaráta Izraelčana a keď som sa ho pýtal - zastrelil si niekoho? On na to - no jasné. Aj deti? Asi aj deti. Normálne o tom rozprával, akoby sme hovorili o piškôrkach.

Mário Kovalčík s vojakmi na ulici v Jeruzaleme. FOTO: ARCHÍV MÁRIA KOVALČÍKA

Vojenská služba v Izraeli je niečo významné, ľudia si vojakov veľmi vážia. Napríklad, v autobuse budú stáť starší ľudia, ale vojak bude pokojne sedieť cez dve sedadlá. Nikto ho neupozorní, nechajú ho oddychovať, veď on chráni ich životy. Keď som v autobuse zobudil jedného vojaka s tým, aby sa posunul, že si idem sadnúť, všetci nechápavo na mňa pozerali. Alebo iná situácia. Na pláži je napríklad bežné, že sa prídu vojačky vykúpať. Bikiny, zbraň cez plece a keď idú do mora, odložia si ju na brehu.

Preciťovali ste kultúrne, náboženské či iné rozdiely?

- Marika: Židia sú, podľa mňa, rozdelení. Jedni sú ortodoxní, druhí viac „modernizovaní". Tí si žijú normálnym životom, dodržiavajú základ tóry, kóšer jedlo, sviatky, ale nejdú tvrdým náboženským štýlom. Zažila som tam jednu zvláštnu situáciu. S priateľom sme šli lisovať olivový olej. Jeho mama má rada, keď ho lisuje rabín štýlom, akým sa kedysi olivy lisovali. Cez kamene, žiadna chémia. Dokonca na špeciálnom mieste pri Tiberiase. Prišli sme tam, ale rabín ignoroval moju osobu, síce mi ponúkol čaj, ale ani na mňa nepozrel, ani na poďakovanie nebol zvedavý. Pre neho som nebola dosť dobrá len preto, že som z vonku a nie som Židovka.

Je problémom byť v Izraeli ženou?

- Marika: Vôbec nie. Ženy majú v Izraeli takú istú hodnotu ako muži, dokonca sú svojím spôsobom ctené, pretože rodia deti. Rozdiel je v ortodoxných rodinách. Ich ženy sú len na to, aby rodili deti a poslúchali manžela. Ženy, keď sú vychovávané týmto spôsobom, podriadia sa a vedia, že budú slúžiť. Dievčatá z ortodoxných rodín si musia zobrať len chlapca z ortodoxnej rodiny. Chodia so zahalenými vlasmi, v dlhých sukniach. Ale poznám aj také dievčatá, ktoré boli do osemnástich rokov vychovávané tvrdo, ale vzopreli sa a žili si vlastný, voľnejší život. Ja som nemala problém, napríklad, s oblečením, bežne som chodievala v tričku a krátkych nohaviciach. Samozrejme, treba si dávať pozor, keď idete do chrámov. Izraelčania sú však na takéto situácie pripravení a ponúkajú cudzincom šatky na zahalenie, samozrejme, za úhradu. Biznis je všade.

Akí sú Izraelčania?

- Mário: Keď sme šli prvýkrát do Izraela, dostali sme príručku, v ktorej boli pravidlá, ako sa v Izraeli správať. Naštudovali sme si ju a štyri mesiace sme žili v tom, že je to pravda. Mne sa však oči otvorili na pláži medzi mladými Izraelčanmi. Veľa sme sa rozprávali o tom, prečo bojujú, prečo sú od malička vychovávaní v nenávisti medzi sebou. Veľa rodín tam totiž niekoho stratilo buď počas bombového útoku, alebo niektorého člena rodiny uniesli. Na druhej strane sa vedia veľmi spontánne zabávať, lebo nevedia, kedy ich cesta životom skončí. Tancujú, skáču, prežívajú naplno každý deň. História im veľa dala napriek holokaustu. To je téma, ktorú stále preberajú najmä v tom zmysle, že sú národ, ktorému bolo v minulosti veľmi ublížené. Praví Izraelčania nerobia manuálne. Oni sú právnici, pracujú v kanceláriách, vo výskumných centrách, pri vývoji zbraní, v chémii. Na manuálne práce majú Rusov, Ukrajincov, Slovákov, Čechov či Arabov.

- Marika: Živí, spoločenskí, hrdí vlastenci. S Izraelčanmi nie je problém dohovoriť sa po anglicky alebo po rusky, my sme však pochytili aj hebrejčinu. Veľa našich kamarátov sa tam poženilo a povydávalo, aj preto sa tam stále vraciam. Mne Izrael učaroval, našla som tam svoj druhý domov.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Prešovský Fragaria Cup oslavuje 20 rokov
  5. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  6. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  7. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  8. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 28 153
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 083
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 825
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 986
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 892
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 846
  7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 901
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 1 607

Blogy SME

  1. Miro Jankes: Júnová mozaika II
  2. Anton Sládek: Bratislava - Staromestská ulica
  3. Róbert Thomas: Frajer s diplomom vo vrecku a hodinkami na rukách !
  4. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: Klimatické vojny. Bude násilie jednou z ciest?
  6. Lórant Kulík: Umenie: V bývalej likérke prezentujú študenti spektrum umeleckej a vedeckovýskumnej činnosti Fakulty umení TUKE v Košiciach
  7. Michael Achberger: Plávanie vs chudnutie: aká je pravda?
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 057
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 276
  3. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 901
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 825
  5. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 5 729
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 497
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 543
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 215
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ochorenie čriev je závislé od životosprávy i potrebných pomôcok.


10 h
Na Liptove je jarné sneženie ničím výnimočným. Foto zo zápasu 3. kola 8. ligy, v červenom Lipt. Ondrašova vs Val. Dubová.

Tohtoročnú futbalovú sezónu 2021/2022 hodnotí predseda LFZ Igor Repa.


25. jún
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom.

Kostol svätého Petra z Alkantary v Liptovskom Mikuláši posvätia po rozsiahlej rekonštrukcii v nedeľu (26. 6.) o 11.00 h. Verejnosti ho sprístupnia od 15.00 h.


TASR 25. jún
Otvorenie Lužného mosta.

Motoristov na časti diaľnice D1 pri obci Hybe v okrese Liptovský Mikuláš čakajú najbližšie tri týždne dopravné obmedzenia.


SITA 25. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľuboš odišiel v stredu, v piatok ohlásili jeho nezvestnosť.


25. jún

Roman Hanajík poukazoval na hoaxy vo videách Igora Bukovského.


25. jún

Majiteľ pozemku vyčíslil škodu na asi 6-tisíc eur.


26. jún

Šesťnásťročná mala v dychu 1,67 promile alkoholu, v dvoch podnikoch nalievali deťom. V Dolnom Kubíne také porušenia zákonov nezistili.


20 h

Blogy SME

  1. Miro Jankes: Júnová mozaika II
  2. Anton Sládek: Bratislava - Staromestská ulica
  3. Róbert Thomas: Frajer s diplomom vo vrecku a hodinkami na rukách !
  4. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: Klimatické vojny. Bude násilie jednou z ciest?
  6. Lórant Kulík: Umenie: V bývalej likérke prezentujú študenti spektrum umeleckej a vedeckovýskumnej činnosti Fakulty umení TUKE v Košiciach
  7. Michael Achberger: Plávanie vs chudnutie: aká je pravda?
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 057
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 276
  3. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 901
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 825
  5. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 5 729
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 497
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 543
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 215
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu