JALOVEC. Cena jahniat zo slovenských chovov klesá a mnohí chovatelia si uvedomujú, že ťahajú za kratší koniec. Aj keď stále platí, že z oviec je trojaký úžitok: z mlieka, vlny a mäsa.
Na mladú jahňacinu si robia chute v slovenských domácnostiach, v ktorých dominuje tradičná kvalita a zdravá výživa. Uvedomujú si to aj tvrdohlaví chovatelia. Jeden z nich, Ľudovít Urbanovský z Podtatranskej poľnohospodárskej spoločnosti, tvrdí, že v nasledujúcich dňoch bude možno problematické predávať kvalitné jatočné zvieratá aspoň za cenu necelé dve eurá, ako vlani.
Taliani tlačia ceny dole
Cena jatočných jahniat závisí od cien na talianskom trhu, pričom Taliani chcú u nás nakupovať čo najlacnejšie, ale doma predávajú draho. Aj preto sa v slovenských obchodných reťazcoch cena vyšplhala nedávno na 13,27 eur za kilogram. Pre našinca, ktorý nezarába v priemere 2 300 eur, ako väčšina Talianov, je to veľký rozdiel.
„Možno to znie kacírsky a z obchodného i ekonomického hľadiska zvláštne, ale v našej spoločnosti sa snažíme dokázať, že nám nejde iba o uspokojenie zahraničných odberateľov, ktorí nás tlačia ceny mäsa z roka na rok znižovať. Záleží nám aj na domácich spotrebiteľoch. Prečo by kvalitné a zdravé mäso jahniat nemohlo zostať doma a musíme ho bezhlavo, za každú cenu vyvážať," podotýka Ľ. Urbanovský.
Slováci jedia málo jahňaciny
V súvislosti s vývojom cien na trhu jatočných jahniat jeho kolega Milan Gajan potvrdzuje, že budú radi, ak dosiahnu cenovú úroveň z vlaňajška.
„Vtedy predstavovala okolo 1,99 eura. Pokles ceny čiastočne súvisí aj s kurzom eura voči bývalej korune. Ale aj s hospodárskou krízou. K slovu sa hlásia i ďalší tradiční dodávatelia z Chorvátska, Rumunska a Bulharska," informuje Ľ. Urbanovský. Podľa neho, až cena nad 3,3 eura za kilogram živej hmotnosti jatočného jahňaťa zabezpečuje chovateľovi rentabilitu chovu.
Je škoda, že jahňacie a baranie mäso tvorí v spotrebe mäsa na Slovensku zanedbateľný podiel, na obyvateľa len 160 gramov ročne. Ľ. Urbanovský tvrdí: „Ak sa v minulosti Slovensko pokladalo za ovčiarsku veľmoc, veď na pastvinách sa páslo okolo 3 miliónov oviec, teraz chovy upadajú. Aj pre nezáujem domácich o kvalitné a zdravé mäso."
Na druhej strane, často odrádza aj vysoká cena jahňacieho alebo baranieho mäsa na trhu, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako nákupná cena. V menších podnikoch môže byť predaj z dvora zaujímavý, ale problém s odbytom v podmienkach veľkochovateľov nevyrieši.
Jahňatá sa vo veľkom hlásia na svet
Každý deň prichádzajú na hospodárskom dvore v Jalovci na svet jahňatá. Niekedy päť, inokedy aj oveľa viac. Bača Rudolf Belujský sa so svojím zástupcom, polbačom Raďom Mužilom, starajú o bahnice vo dne v noci. Hoci vedia, že väčšina z nich skončí počas veľkonočných sviatkov v žalúdkoch obyvateľov stredomorských štátov. A to napriek tomu, že už vlani sa cena jatočných jahniat rapídne znížila o 20 percent.
„Niekedy im musíme pomôcť, lebo taká je príroda. Bahnica, aj keď je prvôstka, si vie poradiť iba do určitej miery," vysvetľuje R. Belujský. A kedy sa kotia? „V závislosti na termínoch pripúšťania baranov. S Raďom Mužilom im robíme pôrodné baby, ak treba."
Vo väčších či menších maštaliach v hlbokej podstielke pribúda čoraz viac jahniat. Väčšinou sa majú k životu. Kotenie má svoje pravidlá. Ovca, polodivoké hospodárske zviera, potom, čo sa na svete objaví jedno, dve, ale niekedy aj tri a dokonca i štyri jahňatá, sa usiluje zabrániť tomu, aby predátor zachytil pach mláďaťa. V prírode je novonarodený jedinec ľahkou korisťou.
„Bahnica po okotení sa čistí jahňa, intenzívnym olizovaním. Zožerie zbytky z placenty, jednoducho sa usiluje o to, aby sa čo najskôr jahňa s vysušenou huňou postavilo na nohy a začalo piť. Za normálnych okolností do hodinky už cicia," vysvetľuje R. Belujský.
„V našej maštali máme ustajnených viac ako tristo bahníc, z ktorých sa väčšina do konca januára okotí. Pre chovateľa je tento čas ukazovateľom, aká bola minulá a aká bude nasledujúca ovčiarska sezóna. Bez dobrej reprodukcie nie je dobrá produkcia," hovorí Milan Gajan.
