NÍZKE TATRY. Školenia bývajú pravidelne každý rok. Tohtoročné trojdňové školenie pod Chopkom bolo zamerané na vyhľadávanie ľudí zasypaných lavínami, výcvik psov a zdokonalenie prác s lavínovými a navigačnými prístrojmi. Dopoludnia boli výcviky v teréne, popoludní prednášky školiteľov Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (HZS). „Cieľom takýchto cvičení je udržať vysokú úroveň kynológie horských záchranárov," povedal vedúci školenia Ján Žiška, ktorý je zároveň aj vedúcim kynológov HZS.
Figurantov zahrabali
Cvičenie bolo na simulovaných lavínových poliach od 11. do 13. januára a zúčastnilo sa ho spolu 38 ľudí. Okrem psovodov, ktorí sú zároveň aj profesionálni alebo dobrovoľní záchranári Horskej záchrannej služby, aj šesť inštruktorov psovodov a školiteľov zo Strediska lavínovej prevencie a niekoľko figurantov.
Psovodi boli v piatich družstvách, každé malo svojho inštruktora a svoje teritórium. Na ňom si každé družstvo vykopalo jamy, do ktorých zahrabali figurantov. Boli ukrytí v snežných jamách hlbokých od jedného až po dva a pol metra. Ale neboli zasypaní tak, že by priamo na nich bol sneh. Jamy boli ako malé jaskynky, v ktorých mohli voľne dýchať, mali v nich vysielačku a lavínový prístroj. Figuranti strávili v snežných jamách asi hodinku, ale zima im vraj nebola. Mohli v nich meditovať alebo si trochu zdriemnuť. Kto chcel, mohol si zobrať čelovú lampu a prípadne čítať knihu.
Voňavka by nepomohla
Keďže psy hľadajú ľudí podľa čuchu, zaujímalo nás, či by zahrabaného človeka nenašli skôr, keby sa oblial voňavkou alebo keby mal pri sebe kus klobásy. Jána Žišku táto otázka pobavila a s úsmevom odpovedal. „Lavínové psy vyhľadávajú ľudí podľa ich prirodzeného pachu, voňavka by nepomohla, skôr naopak. Psom je voňavka nepríjemná, je umelá a prerazila by človečinu." Poznamenal, že každý človek má svoju charakteristickú vôňu, ktorá sa mení podľa toho, či je, napríklad, v strese, má strach alebo je v pohode.
Dve hodiny pod lavínou
V HZS na Slovensku je spolu 25 psovodov a 25 psov. „V našich podmienkach sa najlepšie osvedčili nemeckí ovčiaci, ale na cvičení bol aj jeden belgický," poznamenal J. Žiška. Má deväť a polročného nemeckého ovčiaka Ronyho, ktorého cvičí takmer od jeho narodenia. V lavínach už našiel veľa ľudí, žiaľ, už im nebolo pomoci. „Vždy ideme do akcie naplno a s vierou, že človeka nájdeme ešte živého. Asi pred štyrmi rokmi našiel pes vo Veľkej studenej doline v lavíne živého človeka, ktorý bol zasypaný dve hodiny." Ale lavínové psy nehľadajú iba ľudí v lavínach, ale aj takých, ktorí sa stratili v horách. Rony už našiel dvoch. Sú cvičení aj na vyhľadávanie ľudí v ruinách po živelných pohromách. Psovodi z HZS na Slovensku pomáhali, napríklad, po zemetrasení v Arménsku.
Najdôležitejšia je súhra
Psovodi aj ich psy sa každoročne musia podrobiť kvalifikačným skúškam a podľa toho sú zaradení do výkonnostných tried. V tej najlepšej sú psy, ktorí dokážu nájsť človeka alebo predmety až v trojmetrovej vrstve snehu. V takej je aj Rony. Jeho cvičiteľa Jána Žišku sme sa spýtali, čo je pri výcviku lavínových psov najdôležitejšie.
„Výcvik lavínových psov má dve časti. Prvá je ako v klasickej kynológii a spočíva v cvikoch poslušnosti. Pes sa učí reagovať na základné povely, ľahni, k nohe a podobne. Keď ich už dobre zvláda, nasleduje špeciálny lavínový výcvik. Vyhľadáva ukryté predmety a ľudí podľa pachu. Najdôležitejšie je, aby mal pes dobré povahové vlastnosti vo vzťahu k ľuďom, aby bol ochotný sa podriadiť psovodovi, chcel pre neho pracovať a mal radosť z toho, čo robí. Inými slovami, musí byť súhra medzi psovodom a psom, musia si rozumieť a mať sa radi. To je základ."
V tomto roku ešte lavínové psy na Slovensku nemuseli zasahovať, lebo bolo málo snehu a lavíny, našťastie, veľmi nepadali. Ale deň pred Silvestrom mali Ján Žiška a jeho pes Rony rušný. Najskôr boli na Otrhancoch, kde zablúdili dvaja turisti a potom v Jamnickej doline, kde lavína zasypala dvoch ľudí. Jeden bol na povrchu lavíny a prežil, druhý také šťastie nemal.
