Predstavitelia troch cirkví v Liptovskom Mikuláši, katolíckej, evanjelickej a baptistickej, si rozumejú a spolupracujú. Jeden v reverende, druhý v luteráku a tretí v obleku sa spoločne s veriacimi modlili nielen počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Stretli sa aj na ekumenických bohoslužbách pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie v katolíckom kostole. S katolíckym dekanom Vladimírom Sanigom, evanjelickým farárom Mariánom Bochničkom a baptistickým kazateľaom Dušanom Uhrinom sme sa porozprávali o tom, čo ich spája.
Iba jeden zostal stáť
V meste žila kedysi väčšina evanjelikov, ale v súčasnosti prevládajú katolíci. Je ich asi 11-tisíc. „V Liptovskom Mikuláši je asi tretina katolíkov, tretina evanjelikov, tretina ateistov a päťdesiat baptistov," skonštatoval Dušan Uhrin. Zdôraznil, že napriek tomu, že v cirkvi sú rôzne odlišnosti, spája ich priateľstvo. „Na Veľký piatok som sa išiel pozrieť do katolíckeho kostola. Bolo pred ním veľa ľudí, ktorí sa už do neho nezmestili, ale jeden priateľ mi prekliesnil cestičku až asi desať metrov pred oltár. Prišla časť, v ktorej bola poklona krížu. My nezvykneme kľakať, máme iné dôrazy a liturgiu. Rozmýšľal som, že to bude čudné, keď všetci pokľaknú a baptistický kazateľ zostane stáť a či to nenaruší naše vzťahy. Ale nepokľakol som, bolo by to proti môjmu chápaniu. A nevyhodili ma, ani sa nenarušili naše vzťahy."
Nehádajú sa, ktorá je lepšia
Evanjelický farár Marián Bochnička kázal už v baptistickom kostole aj v katolíckom na svadbe. „Ženil sa môj mládežník, bral si katolíčku a poprosili ma, či by som im mohol ísť kázať. Brat dekan povedal, že môžem, tak som išiel. To, čo sa tu deje v rámci ekumenických vzťahov, je o úžasnom duchu tohto mesta. Ja nevyvraciam nikomu to, v čo verí, ani oni mne. Navzájom sa rešpektujeme. Nehádame sa, ktorá cirkev je lepšia a ktorá je tá pravá. Profesor Madarás, evanjelický kňaz, ktorého minulý režim kruto postihol a bol vo väzení s kardinálom Korcom, povedal: „Pamätajte si, že ste rybármi ľudí. Ale máte ich vyťahovať z vody, nie z loďky toho druhého." To je moje krédo."
Každý má rád iný šport
Zaujímalo nás, či sa farári stretávajú aj niekde inde ako v kostole, napríklad, či nechodia spolu na rybačky alebo na futbal. Ale každý inklinuje k inému druhu športu. Marián Bochnička chodieva do posilňovne a každú nedeľu hráva s mládežníkmi pred kostolom hokej. Majú oranžové vesty, preto ich volajú aj vépeeskari. Evanjelický farár má vraj na nej napísané Bezpečnosť na prvom mieste a vysvetlil, prečo: „Lebo ak niekto niekoho zraní, som to ja," povedal s úsmevom.
Vladimír Saniga dáva prednosť futbalu. „Máme mužstvo kňazov a za rok odohráme v dedinách asi desať zápasov," poznamenal a dodal, že futbal hrávajú aj miništranti. Dušan Uhrin sa do debaty o športe veľmi nezapájal, lebo je údajne športové drevo a jeho najobľúbenejší šport je šach, občas si trochu zahrá volejbal.
Lincoln vedel, ako na to
To, ako dokážu v jednom meste spolupracovať a vychádzať traja farári z troch rôznych cirkví by mohlo byť príkladom pre politikov, poslancov aj primátorov. Mikulášski farári vedia, že medzi súčasným a bývalým primátorom sú už dlho napäté vzťahy a chceli by to zmeniť. „Rozprával som sa s primátorom na túto tému a povedal som, že jediná cesta k tomu, aby sa ich vzťahy zlepšili, je okrúhly stôl. Spomenul som, že mám knihu 21 zákonov vodcovstva. Autor v nej píše, ako si bývalý americký prezident Lincoln zavolal do svojej administratívy za spolupracovníkov svojich politických oponentov. Ľudia sa tomu čudovali a nechápali, ale napokon sa mu podarilo zjednotiť národ. Mám ju prichystanú, povedal, že sa po ňu zastaví," prezradil Dušan Uhrin. A Marián Bochnička dodal: „Obaja majú neuveriteľné dary a myslím si, že keby sa spojili, veľmi by to prospelo mestu aj celému regiónu."
