Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Prečo sa fotograf Martin Martinček nerád dával fotografovať

Martin Martinček, ktorý sa narodil v Liptovskom Petre 30. januára 1913, bol právnikom, nositeľom Pribinovho kríža I. triedy, ale preslávil sa najmä fotografiami.

Martin Martinček (vľavo) sa nerád fotografoval aj preto, že si myslel, že má dlhý nos a nie je fotogenický. Na fotografii podpisuje knihu hercovi Gustávovi Valachovi.Martin Martinček (vľavo) sa nerád fotografoval aj preto, že si myslel, že má dlhý nos a nie je fotogenický. Na fotografii podpisuje knihu hercovi Gustávovi Valachovi. (Zdroj: LACO HÁMOR)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Martin Martinček bol voči sebe kritický. Už aj tým, že sa nepokladal za veľmi fotogenického najmä pre dlhý nos. Presviedčal ľudí, ktorí boli v jeho blízkosti, že nie je vhodný na portrétovanie. Samozrejme, robil to so šarmom a iróniou jemu vlastnou. Mikulášania ho denne vídavali chodiť na poštu a na nákup do potravín. Jeho vzpriamenú postavu s elegantnou komótnou chôdzou nebolo možné prehliadnuť. Na hlave mu nechýbal klobúk, vravelo sa, že je najlepšie oblečeným mužom v meste. V odevoch špičkovej kvality i svetových značiek.

Pol života fotografoval iných, sám sa nechcel dať

„Martin sa nerád fotografuje," zdôverila sa raz Martinčekova manželka Ester. Ale ani ona nebola rada pred objektívom. Dlhoročný galerijný profesionálny fotografista Dušan Vyparina aj teraz iba odfúkne, keď vraví, že nemal veľa príležitostí fotografovať Martinčekovcov.

Odpodobienkovať ich, ak použijeme slovnú hračku vytvorenú zo slova podobizeň, sa podarilo len občas. Martinček bol vždy z toho celý nesvoj. Údajne preto nechodil ani na vlastné vernisáže výstav. Tvrdil, že ho to dojíma k slzám. Ľudia okolo neho vedeli, prečo sa tam neukazuje rád. Polovicu života strávil fotografovaním iných. Ľudí, ktorým bolo fotografovanie sa cudzie. A o nich veľa a rád rozprával. Sú to tí, o ktorých sa dá viac dozvedieť pri listovaní v niektorých z jeho nádherných knižiek. Musel byť pritom diplomatom, radcom aj lekárom. Ak objektív svojho Hasselbladu, ktorý získal ako hlavnú cenu na jednej zahraničnej výstave, zamieril na vráskavého horala, mohol ho aj vyplašiť. Ak chcel zaznamenať prirodzenú atmosféru, musel byť ozaj šikovný a veľmi trpezlivý. Na druhej strane ľudia, ktorí ho poznali, mali pocit, že čo by neurobili pre svojho pána doktora. „Najprv som mesiace, čo mesiace, roky chodil do Liptovskej Tepličky medzi nich. Často som im vybavil, čo bolo treba, aj zavolať lekára," spomínal po rokoch M. Martinček.

Robil na poliach, v tehelni aj hydinárni

Martinčekov život mal po roku 1948 zvláštnu príchuť. Najprv bol pri vzniku povereníctiev spravodlivosti, neskôr sa stal prezidiálnym šéfom Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady. V rámci akcie „Bé" ho vysťahovali späť do Liptova. Najprv bol robotníkom v tehelni, potom pracoval na poliach komunálnych služieb, neskôr sa stal plánovačom.

Do hydinárne pri Liptovskom Mikuláši chodil každý deň na malej motorke. Raz ochorel a kvárila ho vysoká teplota. U lekára nepochodil, nevypísal ho. „Možno sa bál, možno ma nemal rád, neviem, ale ja som mu bol nakoniec vďačný. Bol som na pokraji síl. Ten príšerný smrad, štipľavý nepredstaviteľný pach pri zbere vajíčok ma vyliečil. Je to tak. Nečudujte sa. Vnímal som iba to ďobanie agresívnych nosníc. Keď iba každá druhá z niekoľkých tisíc človeka ďobla do ruky, po dvoch pracovných zmenách ju mal celkom krvavú."

Časy sa zmenili a vo funkciách ubudlo primitívov so štyrmi ľudovými. „Martinček bol dôležitý," sám hovorieval s iróniou. Bol v prítmí, ale keď išiel vybavovať do Bratislavy peniaze pre mesto či pre okres, vedel za kým ísť. V rokoch 1955 až 1961 už bol riaditeľom a jediným pracovníkom nového Múzea Janka Kráľa.

Zväčšovák mal na práčke, vývojku nad vaňou

Profesionálnym umeleckým fotografom sa stal, keď mal 48 rokov. Fotografoval však už oveľa skôr. „Na svoj prvý fotoaparát, keď som mal štrnásť, prirodzene bez vedomia rodičov, som si zarobil nosením kufrov cestujúcim zo stanice," hovoril raz pri čiernej káve v prenajatom byte v Paulínyových dome.

Všetci, čo ho dlhšie poznali vedeli, ako dôsledne dodržiaval priam asketický denný režim. Ktosi napísal, že sa chcel podobať príkladne nábožným vrchárom z jeho obrazových eposov. Chodieval skoro ráno do hory, večer býval dlho v tmavej komore. Sedem dní v týždni. Taká bola dráha terénneho fotografa, ako sa zvykol nazývať.

Fotografa, ktorý nemal ateliér, svetelný park, laboratóriá. Jeden zo zahraničných kritikov zaznamenal, ako Martinčekovo fotografické dielo vzniklo. Zväčšovák mal v kúpeľni na starej práčke a keď prala, vyniesol ho von na chodbu. Vývojku a ustaľovač mal nad vaňou. Jeho ateliérom bola hora, svetelný park mu spoľahlivo vytváralo slnko vo svojich tisícorakých podobách.

Martin Martinček sa nikdy neodcudzil sám sebe, všetky objednávky vytrvalo odmietal. „Viem portrétovať krajinu a jej ľudí a myslím si, že tu som aj povedal niečo nové. Tak prečo by som sa mal preorientovávať a nútiť sa robiť niečo iné, to, čo vedia dobre robiť iní? Verím, že skôr získam existenčné minimum v honbe za umeleckou fotografiou, ako umeleckú fotografiu v honbe za veľkým zárobkom."

Martin Martinček zomrel 2. mája 2004 v Liptovskom Mikuláši.

Jedným z mála ľudí, ktorým Martin Martinček dovolil, aby ho fotografovali, bol Laco Hámor. Mal vraj pri tom takú trému, že si nevšimol komíny v pozadí, ktoré mu vytŕčali spoza hlavy. Keď ich Martin Martinček videl, tie s komínmi roztrhal. FOTO: LACO HÁMOR

Z diela Martina Martinčeka

Martin Martinček sa zaradil k najvýznamnejším slovenským umeleckým fotografom. Inšpirovaný ľuďmi a prírodou rodného Liptova vytvoril rozsiahle, často novátorské fotografické cykly. Prvá kniha Nezbadaný svet s veršami Laca Novomeského z roku 1964 zaujala doma i v zahraničí. V roku 1966 vyšla kniha Vám patrí úcta a postupne ďalšie: Svetlá vo vlnách (1969), Vrchári (1975), Hora (1978), Chvála vody (1981) a Čas slnka (2000). S básnikom Milanom Rúfusom bol spoluautorom obrazovo-textových publikácií Ľudia v horách (1969), Kolíska (1972) a Báseň o Kriváni (1988). V roku 1995 vyšla publikácia Ako sa krúti svet, ktorú pripravil v spolupráci s Mariánom Pauerom, bibliofília Chvála svetla (1998) a reprezentatívna monografia Martin Martinček (2003). Majstrove fotografie sú súčasťou vydania esejí Dalimíra Hajka Rozpätie dňa a noci (1992) a publikácie Daniela Šimka Si sneh (2005). Martinčekove fotografické cykly inšpirovali režiséra Dušana Hanáka na nakrútenie celovečerného dokumentárneho filmu Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí k najúspešnejším a najoceňovanejším slovenským dokumentárnym filmom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  3. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  4. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  5. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  8. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  9. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  10. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 30 448
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 711
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 838
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 198
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 866
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 531
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 992
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 820
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 186
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 8 921
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Samosprávy pripravujú odberové miestnosti

Výber miestností ovplyvňuje aj očakávané nepriaznivé počasie. Liptovské samosprávy hľadajú dobrovoľníkov.

Vojaci prechádzali mestom navrhnuté odberové miesta v Ružomberku.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?