LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Naivné obrázky, idealizované výjavy zo života, ornamenty, vyšité stonkovým, krížikovým či plným plochým stehom na obdĺžnikovom kuse plátna s výrazne olemovaným okrajom. Kde sa v slovenských domácnostiach vzali?
Obľúbené boli ľúbostné motívy
Svoj pôvod majú v Nemecku v 19. storočí. Móda násteniek súvisela s modernizáciou meštianskych domácností, so snahou zdôrazniť čistotu, poriadok a útulnosť srdca každého domu - kuchyne. Koncom 19. storočia sa nástenky rozšírili i do ďalších krajín Európy, prišli i na Slovensko. Prirodzene, najskôr do meštianskych príbytkov, slovenský vidiek ich začal prijímať postupne, až po prvej svetovej vojne. Slovenskému prostrediu sa prispôsobovali aj námety. Prevládali témy vyzdvihujúce domácu a rodinnú pohodu, obľúbené boli ľúbostné motívy, nechýbali náboženské námety s citátmi z Biblie. Na nástenkách často nachádzame postavičky detí, zaujímavé sú holandské motívy, ktoré boli prevzaté zo vzorov delfských keramických kachlíc.
Viseli pri peci aj nad umývadlom
Nástenky sa rozširovali prostredníctvom galantérnych obchodov a obchodníkov, ktorí ich ponúkali ako polotovar - plátno s predkresleným vzorom, k nemu vyšívaciu priadzu v príslušných farbách a lemy. Samotné vyšívanie bolo úlohou pre domácu paniu, ktorá rozhodla i o umiestnení nástenky - nad stolom, pri peci, pri umývadle. Mala stenu chrániť a zároveň dekorovať.
Kuchyňa bola nielen funkčná, odzrkadľovala i vkus a šikovnosť majiteľky. Poličky zdobili textilné vyšívané pásy, tzv. štráfy, ktoré, podobne ako nástenky, vyšívali podľa vopred predkreslených vzorov. Na stenách viselo kuchynské náradie, kredence ukrývali ďalší riad, užitočné pomôcky, kuchárske knihy, časopisy pre ženy i rukopisné zbierky receptov. To všetko tvorilo kuchyne prvej polovice 20. storočia. Mnohé sa navždy stratilo, mnohé však môže, tak ako starodávne vyšívané nástenky, inšpirovať i dnes.
Výstavu vyšívaných kuchárskych násteniek si v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši môžete pozrieť do 13. februára.
Autor: Ľubica Rybárska
