„Slovo fašiangy pochádza z nemčiny," vysvetľuje psychológ Dušan Fabián, ktorý má doma zbierku starých kalendárov a ľudovým zvykom sa venuje už roky ako svojmu hobby. „Vzniklo z nemeckého fašang, ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant. Bol to nápoj a podával sa pred pôstom. Ale staršie staroslovienske slovo je mjasopust. V Čechách majú masopust dodnes, my máme fašiangy. "
Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve menej práce. Ľudia organizovali zabíjačky, zábavy a robievalo sa veľa svadieb. Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang sa končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slanina s klobásou a huspenina. Po Popolcovej strede nasleduje 40-dňový pôst až do Veľkého piatka. Fašiangy sa končievajú koncom februára alebo marca. Keďže Veľká noc je lunárny sviatok, teda pohyblivý, nepripadá vždy na rovnaký čas, tak aj vyvrcholenie fašiangov má posuvné hranice.
Obliekali sa za svoj opak
Jednou z typických fašiangových masiek bol koník. „Robili ho vždy dvaja. Jeden robil krk a hlavu, druhý trup a zadok a cez seba mali prehodenú plachtu. Ale vyskytujú sa aj iné zvieratá, napríklad kozy a medveď. Často sa ľudia prezliekali do opaku toho, čím sú. Ženy sa prezliekali za mužov, muži za ženy, bohatí za chudobných, chudobní za bohatých a podobne," prezradil D. Fabián a pokračoval: „Masky majú hlboký psychologický význam. Akoby tieň, ktorý si v sebe ľudia nosia, chceli zrazu zverejniť, urobiť ho transparentným a vychutnať si ho. Aby videli, čo znamená ten opak."
Zapáľte sviečku na Hromnice
Najzaujímavejší moment, sviatok v období fašiangov, sú podľa D. Fabiána Hromnice. „Je to sviatok ohňa. Východní Slovania nazývali tento sviatok vstretenie, teda stretnutie, lebo je to ako švík zimy a leta. Na Slovensku je to jednoznačne Perúnov sviatok, keďže Perún je vládca ohňa, hromu a blesku. Na Hromnice sa pálili sviečky a pália sa dodnes," povedal D. Fabián a zaspomínal: „Starí rodičia vždy pálili takzvané hromničné sviečky, ktoré majú viac funkcií. Keď ju pálite, robíte rituál na ochranu domu pred bleskom a hromom. Potom sa sviečka odkladá, nespáli sa celá, len sa nechá trochu odhorieť. Sviečok je viac a používajú sa potom, keď niekto umiera. Aby sa mu uľahčilo umieranie, hromničná sviečka sa mu zapáli pri hlave. To sú staré zvyky, ale niečo pretrvalo dodnes. Hromničné sviečky sa používali, napríklad, pri bolestiach hrdla, angínach. Vraj to lieči aj iné zápalové drobnosti, ale to sú povery. No verilo sa, že hromničné sviečky majú čarovnú moc a silu, preto sa odkladali."
