RUŽOMBEROK. „Môj starý otec bol pltník a ako deti sme často chodievali k Váhu vítať pltníkov. Otec vozieval na koči Andreja Hlinku. Pamätám sa na neho dobre, lebo ma učil náboženstvo. Nosievali sme mu často na faru medokýš z Riadku. Ale už tam dávno nie je, postavili tam bytovky," zaspomínala Mária Dalmanegová, ktorá oslávila sté narodeniny.
Noviny musí mať každý deň
Narodila sa v Ružomberku v Rybárpoli a vyrastala s ôsmimi súrodencami. Pracovala v pradiarni v textilke až do dôchodku a s manželom vychovali dve deti. „Bola veľmi pracovitá, a robila, pokým vládala. Ale pred dvoma rokmi spadla, zlomila si stehennú kosť a odvtedy nechodí," povedal jej syn Ivan, ktorý sa o ňu s manželkou vzorne stará a dodal:
„Rada háčkovala, čítala knihy a lúštila krížovky. Teraz už horšie vidí, krížovky lúšti len občas, ale noviny musí mať každý deň. Prečíta ich celé od začiatku až od konca a pýta si aj v nedeľu. Rada pozerá televíziu. Keď nemôže v noci spať, pozerá aj hokejové zápasy NHL."
Maškrty na nočnom stolíku
Keďže priezvisko Dalmanego znie trochu taliansky, spýtali sme sa, či niekto z predkov nepochádza z Talianska. „Manželov otec sa narodil v Taliansku. Prišiel na Slovensko ešte za Rakúsko-Uhorska, keď stavali železnicu do Košíc, oženil sa tu a už tu zostal. Ale po taliansky neviem ani slovo. Keď som bola malá, v škole sme sa učili po maďarsky," prezradila Mária Dalmanegová. Zaujímalo nás, či za svoj dlhý vek vďačí nejakej špeciálnej strave: „Zjem všetko, čo mi chutí, ale najradšej mám mäsko." Priznala, že má rada čokoládu a občas si zamaškrtí aj v noci. „Syn mi vždy nechá na nočnom stolíku nejakú dobošku a keď sa zobudím, tak ju zjem."
