LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vašo Patejdl, autor desiatok hitov nielen s najúspešnejšou slovenskou skupinou Elán, ktorej je neodmysliteľnou súčasťou, ale aj hudby k filmom, hovoril nielen o Eláne. Prezradil aj čo-to zo zákulisia slovenského šoubiznisu a najbližších plánoch. Priznáva, že žije život, ktorý ho baví.
Od vydania ostatného albumu Elánu, Tretie oko, uplynulo už sedem rokov. Dlho sa hovorí o vašom novom albume Anjelská daň. Kedy vyjde?
- Už čoskoro. Nový album vydáme v marci a našich fanúšikov poteším aj informáciou, že už na jeseň budeme mať veľké turné na Slovensku aj v Čechách. Anjelská daň bude mať minimálne dvanásť piesní vrátane tých, ktoré naše fanúšikovia už mohli počuť.
Kto sa na albume najviac autorsky podieľal?
- Väčšinu som urobil ja s Janom Balážom, zopár vecí bude na albume aj z dielne Paľa Jursu, teda minimálne dve. Dúfam, že fanúšikov novým albumom potešíme.
Prečo od vydania ostatného albumu uplynulo toľko rokov?
- Pre nás je ťažké urobiť niečo nové. Latku s Elánom máme za tie roky, čo sme na scéne, nastavenú veľmi vysoko. Navyše, mnohí by sa určite potešili, keby sa nám album nevydaril podľa predstáv. Dávame si na nových veciach veľmi záležať. Navyše, jednoduché nie je napísať ani kvalitný text, hoci náš dvorný textár Boris Filan je v tomto smere excelentný.
Spomínali sme turné. Elán o fanúšikov nemá núdzu, práve naopak. Aký je to pocit, keď lámete divácke rekordy na Letnej (viac ako 100-tisíc divákov) a nemáte problém zaplniť ani známu Carnegie Hall v New Yorku?
- Sú to úžasné pocity a najkrajšie okamihy, aké hudobník môže zažiť. Teší ma, že sme generačná kapela a chodia sa na nás pozerať aj deti našich fanúšikov, čo si vážime. Len pri tomto máme jeden problém. Ako zahrať moderné veci tak, aby zneli staro (smiech).
Pri koncertoch niekedy aj improvizujete?
- Nie. Program máme dopredu nacvičený. Je zaujímavé, že z našej tvorby na koncertoch hráme približne desatinu, pretože Elán má na konte asi 200-300 pesničiek.
Ktorá z množstva pesničiek je vašou naj?
- Každá. S pesničkami je to ako s deťmi, všetky mám rád. Aj keď niektoré sú problémové alebo vás hnevajú (smiech). Ak mám byť konkrétny, mám rád piesne, ktoré sa tak často nehrávajú, napríklad, H. Ch. Andersen.
Okrem iného ste aj autorom úspešného muzikálu Jack rozparovač. Ten sa hrá aj v Kórei. Takýto úspech musí hriať pri srdci, však?
- Čo mám na to povedať? Som šťastný autor. Úspech mi naozaj spravil radosť. Vlani som mal možnosť v Kórei zažiť aj atmosféru premiéry, všetko bolo výborné. Troška sa pochválim, ak dovolíte. Som prvý umelec, ktorý takýmto spôsobom prerazil ďaleko za hranicami. Neskromne dodám, že som aj takýmto spôsobom reprezentoval Slovensko v zahraničí. Keď sa bavíme o tomto projekte, s úsmevom hovorím, že Kórejčania nám dodávajú autá, my im muzikály.
Či už osobne alebo s Elánom, ste toho dosiahli veľa. Je ešte niečo, čo vám chýba?
- Je pravda, že v rámci nášho územia sme dosiahli všetko, aj svetovú slávu, ak hovoríme o Jackovi rozparovačovi. Čo by ma osobne totálne uspokojilo? Možno pesnička, ktorá by bola svetovým hitom. Ale nesťažujem sa. Žijem život, ktorý ma baví.
Čo vás najviac baví na hudbe?
- Hudbu robím preto, aby som ľudí bavil. Ja nepotrebujem byť, ako niektorí kolegovia, každý deň na titulke bulváru. Robím to, čo ma baví. Najviac ma poteší, keď ľudia prídu na naše koncerty aj nabudúce. Publikum totiž nikdy nie je zlé, zlá môže byť len kapela.
Máte nejakú životnú filozofiu?
- Snažím sa žiť prítomnosťou. Myslím si, že najlepší spôsob, ako vychádzať s iným človekom, je úsmev. Bohužiaľ, tak, ako ostatní, mám aj ja nepriateľov.
Na hudobnej scéne ste už dlhé roky, čo sa určite nemusí páčiť mladým, začínajúcim kapelám. Akú máte skúsenosť v tomto smere?
- Mladým a začínajúcim kapelám, samozrejme, fandím. Viem, aké ťažké bývajú začiatky v hudobnom priemysle. V jednom z českých rádií som mal aj reláciu, kde som predstavoval práve mladé kapely. Bohužiaľ, potvrdila sa mi stará pravda, ktorá hovorí o tom, že každé dobro býva potrestané. Kapely, ktorým som pomohol, nás neskôr začali ohovárať a robili si z nás „srandu".
Elán bol vždy úctivý k starším kolegom, bez ohľadu na to, akú hudbu robili. Berieme, že naša tvorba sa nemusí páčiť každému, ale vzájomný rešpekt a úcta by chýbať nemala. Ja, napríklad, nemusím dychovku, ale rešpektujem ľudí, ktorí robia aj takýto štýl hudby. Fanúšikovia už vedia oceniť, čo je dobré a čo sa im páči. Podľa toho aj navštevujú koncerty. Je to o kvalite.
Tú piesne, ktoré majú váš autorský podpis, nepochybne majú. Ako dlhú trvá zloženie potencionálneho hitu?
- Je to individuálne. Vodu, čo ma drží nad vodou, som robil približne tri mesiace, niekedy sa podarí pesnička aj za hodinu. Občas robím niečo aj tri roky, takže priemerne trvá výroba pesničky rok a pol (smiech).
Ak chcete konkrétny príklad, tak pesničku Rockerhotel, ktorá bude na našom novom albume, som skladal asi týždeň.
Podstatne dlhšie vám ale trvá napísanie piesne pre Karla Gotta. Kde je problém?
- Je pravda, že Kájovi robím pesničku odkedy sa poznáme, čo je už asi tridsať rokov. Vždy, keď sa stretneme, povie: „Vaško, už si mi priniesol tú pesničku?" U neho je problém aj s textom, ktorý musí byť kvalitný a, samozrejme, na jeho úrovni. Ale určite sa dočká. S Karlom vychádzame úplne v pohode celá kapela. Je to veľmi pohodový človek. Iní, mladší, ktorí v živote nedokážu toľko, čo on, sa od neho v tomto smere môžu len učiť.
Čo chystáte v nabližšom období?
- Nový album Elánu a pripravované turné som už spomínal. Muzikál Jack rozparovač sa po Prahe a Soule predstaví aj na Slovensku, z čoho mám radosť. Okrem toho pracujem na hudbe k novému slovenskému filmu Mŕtvola musí zomrieť. Hoci sa to, podľa názvu nezdá, pôjde o komédiu. Okrem toho ma čakajú aj nejaké koncerty, takže práce je celkom dosť.
Prezradíte recept na úspech?
- Byť dobrý, byť geniálny (smiech). V prvom rade treba veľa makať. A, samozrejme, je to trošku aj v hlave.
