LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ich skúmaním sa zaoberá biologická veda zvaná odonatológia. O vážkach sme sa porozprávali s odonatológom Dušanom Šáchom z Liptovského Mikuláša.
Odkedy sa venujete vážkam, čím vás zaujali?
- Venujem sa im od vysokej školy, čiže asi pätnásť rokov. Pôvodne ma zaujali tým, aké sú farebné, pekné, fotogenické, rýchle a dravé. Postupne počas ich štúdia som zistil, že sú zaujímavé aj inak.
Čo je podľa vás na nich najzaujímavejšie?
- Pre mňa sú vážky zaujímavé celé. Majú úžasné letecké schopnosti. Dokážu letieť nielen dopredu, ale aj prudko meniť smer, zastať vo vzduchu na mieste či letieť dozadu. Tento rok som dokonca videl vážku urobiť vo vzduchu salto. Keď si predstavíte, koľko musí pilot trénovať takúto akrobaciu alebo aké manévrovacie schopnosti má lienka, tak vážky si v tomto smere zasluhujú obdiv. Fascinujúce je aj to, že majú oči „okolo celej hlavy," a tak vidia prakticky všetko, čo sa okolo nich deje.
Môžete prezradiť niečo o histórii vážok? Odkedy lietajú po svete?
- Vyvinuli sa v prvohorách a s trochou nadsádzky sa dá povedať, že vynašli lietanie. Prinajmenšom boli jedny z prvých organizmov, ktoré začali lietať. Bolo to pred vyše 300 miliónmi rokov, keď dorastali do veľkých rozmerov. Známa pravážka Meganeura monyi merala skoro trištvrte metra. Odvtedy na Zemi prebehlo niekoľko vĺn vymierania, vyhynuli trilobity, dinosaury, mamuty, ale vážky sú tu stále. Máme sa od nich čo učiť, ako sa správať k Zemi a k ostatným organizmom, ktoré tu s nami žijú. My zatiaľ robíme pravý opak. V podstate pílime konár pod sebou aj pod väčšinou ostatných druhov.
Vážky patria medzi hmyz a ľudia hmyz veľmi radi nemajú, lebo je väčšinou otravný a štípe. Štípu vážky?
- Nie, neštípu. Nemajú čím. Nemôžem povedať ani, že by boli inak otravné. Vážky patria medzi takzvaný užitočný hmyz, pretože tým „otravným" sa živia. Ale delenie hmyzu na užitočný a škodlivý nemá v prírode opodstatnenie. Každý druh tu má svoje miesto a úlohu.
Aký význam majú vážky v prírode?
- V ekosystémoch majú vážky postavenie konzumentov druhého až tretieho rádu. Preložené do zrozumiteľnej reči to znamená, že sa živia rôznymi menšími živočíchmi a samé sa stávajú korisťou väčších zvierat. Vážkami sa živia ryby, žaby, hmyzožravé vtáky a cicavce. Potravou vážok sú zase rôzne muchy, komáre, malé vodné kôrovce a slimáky. Larva vážky „na posedenie" zožerie až dvadsať lariev komárov. Pri množstve vážok a dĺžke ich života to sú milióny komárov, ktoré sa vďaka vážkam nikdy nezabodnú do našej kože.
Ako dlho žijú?
- Vážky môžu žiť najviac šesť až sedem rokov. U nás sa dožívajú maximálne piatich, aj to len niekoľko druhov. Väčšina vážok žije kratšie, iba jeden - dva roky. Zaujímavé je, že skoro celý život prežije vážka vo vode v štádiu larvy. Imágo, teda lietajúci hmyz, ktorý všetci poznáme, žije len niekoľko týždňov a jeho úlohou je osídliť nové lokality a rozmnožiť sa. Vážky pri takomto spôsobe života museli objaviť riešenie viacerých problémov.
Akých?
- Napríklad, keby larva dýchala tak ako imágo, vo vode by sa utopila. Museli sa jej preto vyvinúť žiabre. Larva má tiež zaujímavý aparát na chytanie koristi, takzvanú masku. Je to niečo podobné ako vo filme Votrelec. Problémom je aj samotný rast larvy. Má totiž vonkajšiu kostru, ktorá jej bráni v sústavnom raste a ktorej sa najskôr musí zbaviť, aby sa mohla zväčšiť. Preto sa zvlieka. Pri poslednom zvliekaní larva vylezie z vody a vyliahne sa z nej imágo. Život vážky je veľmi zaujímavý a ťažko je ho opísať na niekoľkých riadkoch. Koho to zaujíma, všetko nájde na našej internetovej stránke.
Koľko druhov vážok je na svete a kde ich je najviac?
- Na celom svete žije vyše 5,5-tisíc druhov vážok. Pokiaľ ide o druhové bohatstvo vážok, to je najväčšie v tropickom a subtropickom pásme. Vážky sú totiž teplomilná, pôvodom tropická skupina. Ale uhynuté vážky sa našli aj na ľadovcoch v Himalájach, kde zaleteli pri migrácii alebo ich tam dofúkol vietor.
Ktoré sú najväčšie a ktoré najmenšie?
- V súčasnosti najväčšia vážka pochádza z Amazónie a má rozpätie krídel asi 18 centimetrov. Najmenšia žije v Ázii a meria len dva centimetre. U nás merajú vážky od približne 3,5 do asi 9 centimetrov.
Ako je to s vážkami na Slovensku a konkrétne v Liptove?
- Na celom Slovensku žije približne sedemdesiat druhov vážok. V Liptove to bude menej, pravdepodobne o 10-15 druhov. Slovensko je zatiaľ, pokiaľ ide o výskyt vážok, preskúmané dosť málo a hlavne nerovnomerne. Vo všeobecnosti ale môžeme povedať, že najpestrejšie spoločenstvá vážok nájdeme v prirodzených ekosystémoch mokradí.
Dočítali sme sa, že stredomorské vážky v Tatrách sú dôkazom klimatických zmien.
- Problémom Liptova, Tatier a Spiša je málo historických údajov o vážkach, takže ťažko zatiaľ môžeme robiť úplne presné závery. Faktom je, že náš kraj je dosť chladný, a teda zistenie, že sa tu vyskytuje päť vyslovene teplomilných druhov, je pomerne prekvapivé. Tieto druhy sa u nás dokážu aj rozmnožovať, čo v kontexte poznatkov z iných odborov prírodných vied môžeme označiť ako dôkaz otepľovania podnebia v tejto oblasti.
Vážkami sa zaoberá aj český spevák Dan Bárta. V Peru dokonca objavil nový druh, ktorý po ňom pomenovali. Vám sa tiež podarilo objaviť nejaký nový druh? Skúmate vážky aj v zahraničí?
- Zatiaľ som robil výskum iba na Slovensku. Na vážky som sa pozeral aj v zahraničí, ale len v rámci dovolenky. Pokiaľ ide o Dana Bártu, urobil veľký kus práce v oblasti vážok a ich popularizácie. Je jedným z autorov Atlasu vážok Českej republiky, ktorý vyšiel v roku 2008.
Niektorí ľudia hovoria vážkam šidlá. Je vážka a šidlo to isté?
- Vážky sú všetky živočíchy z radu Odonata. Preto sa veda o vážkach volá odonatológia. V rámci radu Odonata poznáme šidlá, čo sú väčšie vážky a šidielka, ktoré sú menšie. V podrade šidiel ale máme čeľaď vážkovitých s piatimi rodmi a asi dvadsiatimi druhmi vážok. Takže v slovenčine pojem vážka vyjadruje rôzne stupne v hierarchickom usporiadaní od rodu, cez čeľaď až po rad.
