LIPTOVSKÝ MIKULAŠ. Občas síce zablúdi aj k ceruzkám a pastelkám, ale olejová technika v jej tvorbe dominuje. „Olej, to je moje. V tejto technike sa cítim dobre a olejom sa mi najlepšie dá stvárniť to, čo chcem," potvrdila Aneta Mišovie, ale hneď vysvitlo, že nielen olejové techniky sa stali jej srdcovkami. Aj modrá farba, ktorá prevláda na takmer všetkých obrazoch v putovnej galérii v Čajovni pod hviezdami v Liptovskom Mikuláši. „Nerobím to zámerne. Jednoducho sa pozriem: ktorú farbu teraz? A zas vyjde z rozhodovania len modrá," usmiala sa A. Mišovie.
Inšpirácia príde sama
Dodala, že po inšpirácie nemusí nikde chodiť, ony k nej prichádzajú samé. „Obraz najprv vidí vo svojej predstave," prezradil manžel Roman Mišovie. „Keď ho však namaľuje, veľakrát konštatuje, že ten v predstavách bol krajší ako ten namaľovaný."
Obrazy Anety Mišovie dýchajú jemnosťou a, podľa autorkiných slov, sa nimi snaží priniesť do života ľudí viac čistej krásy a pravého duchovného prežívania. Uvedomuje si, že mnohí netušia o kráse z jemnejších úrovní a keďže ona má dar výtvarne sa prejaviť, posúva ho vo forme obrazov alebo ilustrácií v knihách k mnohým ľuďom. „Na človeka vplýva všetko z jeho okolia. Oblečenie, zariadenie bytu či pracoviska a podľa tohto vplyvu sa aj správa. Ak bude obklopený krásou, ktorá ho bude formovať, aj svet bude lepší," zakončila Aneta Mišovie, maliarka a ilustrátorka.
Aneta Mišovie o sebe
Narodila som sa v Ružomberku. V meste, ktoré dostalo pomenovanie podľa ruží, ktorých tu bolo kedysi nesmierne veľa. Bol 26. február 1975 a mrazivý chladný deň, keď som prišla na svet. Vychodila som základnú školu na ružomberskom sídlisku a strednú školu Strojársku v Kňažej neďaleko Dolného Kubína, asi 25 kilometrov od Ružomberka. Na moju vysnívanú umeleckú školu v Uherskom Hradišti som sa nedostala.
Kreslenie som milovala asi od narodenia, ale ceruzku som v ruke udržala a začala kresliť asi až po prvom roku života a odvtedy, len tak, pre potešenie stále.
Rok 2003 bol pre mňa prelomový. Oslovil ma autor príbehov pre deti a začala som ilustrovať detské knižky. Tak som začala kresliť nielen pre seba, ale snažila som sa potešiť obrázkami aj druhých. Asi o rok-dva sa začalo najšťastnejšie obdobie môjho života, dostala som sa k maľovaniu na plátno. Ako by sa tým pre mňa otvorili brány do iného sveta. A práve z tohto sveta sa pokúšam každý deň priniesť niečo sem k nám. Všetko, čo chcem maľovať, je tak nádherné a dokonalé, že sa pri každom novom obraze stále presviedčam, aké obmedzené sú schopnosti prenášať odlesk všetkej tej krásy, ktorá už kdesi je, sem na Zem, kde jej ešte toľko chýba. Maľovanie je môj spôsob vyjadrenia toho, čo tuším. Snažím sa, aby to, čo smiem namaľovať, pôsobilo krásou.
