LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Teraz by V. Šlauka nemenil. „Človek si musí čo najrýchlejšie zvyknúť na celkom iný spôsob života. Ale musím povedať, že naša domáca kvalita sa nedá porovnať s tým, čo produkujú v dielňach na Cypre."
Na kvalite si nedávajú veľmi záležať
V. Šlauka pracuje v malej stolárskej dielni, kde vyrábajú interiérové a exteriérové dvere. Na ostrov, na ktorom nerastie vhodné kvalitné drevo, ho dovážajú predovšetkým z Ruska, Švédska, ale ktovie či niektorá doska nevyrástla v Kôprovej alebo Tichej doline.
„Ešte k tej kvalite. Podľa mňa, a to nie som žiaden expert, dvere poriadne flákajú. Ale tam je veľa domácich vďačných zákazníkov. Odberatelia, ktorí vyžadujú väčšiu kvalitu, sú v Taliansku a Grécku. A podľa toho vyrábajú. Ak ide o vývoz, dajú si trochu viac záležať. Už nehovorím o bezpečnosti pri práci. Zapáliť si cigaretu, navyše v suchom horúcom vzduchu, ktorý je počas roka všadeprítomný, je celkom normálne. Napriek tomu tam nehorí."
Treba si zvyknúť na iné teploty
Každý pracovný deň začína robiť V. Šlauka o šiestej ráno. Pre našinca je ťažké na začiatku prekonať dusno a teplo. „Štyridsaťpäť stupňov Celzia v malej stolárskej dielni vyšťaví. Schudol som za krátky čas o desať kilogramov. Bývam blízko pláže, dobré je sem-tam namočiť sa v mori a zaplávať si. V mori som sa kúpal ešte aj začiatkom novembra." V auguste prestane všetko na tri týždne fungovať, samozrejme, okrem turistiky.
V. Šlauka býva v meste Larnaka. Na návštevy domov chodieva raz-dvakrát do roka zo sedem kilometrov vzdialeného letiska. Odtiaľ letí do Budapešti, lebo sa to finančne vyplatí. Akurát ho trochu vždy zaskočí teplotný rozdiel medzi Larnakou, Budapešťou a Liptovským Mikulášom. Z Larnaky odlieta v tridsaťstupňovej teplote a v Liptovskom Mikuláši ho čaká okolo nuly. Aj to len vtedy, keď nie je dvadsať stupňov pod nulou. To by bol rozdiel teplôt ešte väčší.
Domáci majú na manuálnu robotu prisťahovalcov
Z Cypru sa nechystá odísť, nevidí dôvod vrátiť sa domov. „V tejto republike zdochol pes. To vidí každý, kto je von. Neteší ma to, ale je to pravda. O svoj dôchodok sa neobávam, ale teraz radšej na to nemyslím. Neviem, kto nás bude živiť. Aj na Cypre je situácia podobná ako u nás. Domácich nepribúda. Iba prisťahovalcov."
O krátky čas mu na Cypre začne plynúť zápočet do penzie. Nepotrebuje k tomu žiaden druhý ani piaty pilier. Má nárok na sumu. O tú bojuje a zo zákona je jasná. Vyššia ako na Slovensku. Keď je reč o peniazoch, stačí mu mesačne robiť tri dni na nájom časti rodinného domu. Asi 400 eur potrebuje na stravu a nejaké to pivo.
Ani Cyprus kríza neobišla. Práve naopak. Pred dvoma rokmi sa dalo zarobiť ešte viac. Domácich nevidno veľmi manuálne pracovať. Na to majú okrem Slovákov aj Rusov, Poliakov, Rumunov.
Turecká a grécka časť je rozdelená plotmi
Po 35 rokoch od rozdelenia ostrova na oblasť, kde žijú domáci, a na tureckú, okupovanú časť, sa po nových dohodách veľa nezmenilo. Aspoň, že môžu chodiť voľne cez demarkačnú čiaru. „Za čiarou sú cigarety o polovicu lacnejšie," vraví s úsmevom V. Šlauka, „Všade vidieť ploty, ostatné drôty, tak ako na našich hraniciach do roku 1989 s Nemeckom alebo Rakúskom. Keď som býval v Nikózii, videl som tam rozdelené ulice, námestia. Je to čudné, ale je to tak."
Ploty nerozdeľujú iba geograficky, ale predovšetkým ľudsky. Nenávisť medzi po grécky a po turecky hovoriacimi je zasiata už v deťoch. „Turci na cyperskú stranu vôbec nechodia. Cyprus je grécky a Turkov tam nikto neberie ako domorodcov. Keby ste si za plotom na tureckej strane v obchode niečo pýtali po grécky, neobslúžia vás. Angličania, najmä starší ľudia, tiež žijú v ohradených priestoroch, ale iba preto, aby im okolo záhrad nikto nepovolaný nesnoril. Chodia tam najmä Filipínky, Rumunky, ktoré sa o nich starajú," dodáva V. Šlauka.
Vody je málo a je lacná, zubári sú veľmi drahí
Cyperčania sú vraj odmeraní a nedôverčiví. V. Šlauka vraví, že Cyperčan sa správa podobne ako Slovák z dedinky. „Je tam veľa ľudí, ktorí v živote neboli na dovolenke, ba ani na tej slovenskej, ako sa vraví na malte. Niekedy idú do Grécka. Neviem načo, však také isté, ak nie krajšie pláže majú doma. Ale možno idú pozrieť príbuzných. K nám sa nechystajú, lebo si podaktorí myslia, že u nás nemáme ani hotely."
Z čoho tam ľudia žijú, V. Šlauka zatiaľ neskúmal. Ale mnohí majú drahé autá, mobily a pozerajú v krčmách futbal. Tvrdý alkohol nepijú, len víno. A čo im najviac chýba? Podľa neho kvalitná pitná voda. Z troch kohútikov tečie voda zvyčajne z dvoch. Tretí je na pitnú vodu a zväčša je suchý. Niekde je vodovodom hadica položená pri ceste. „Ale pitná voda je lacná. Kupujem si dvadsať litrov za 80 centov."
Veľmi drahé sú návštevy zubárov. Cyperčanom sa oplatí kúpiť si letenku do Saudskej Arábie a nechať si tam spraviť zuby. Na ostrove, kde je nedostatok zubárov, vyjde jedna plomba na 200 eur. Zato internet je zadarmo, telefón podstatne lacnejší než u nás.
A či sa V. Šlaukovi páčia tamojšie dievčatá? „Nie sú také príťažlivé ako naše. Majú peknú tváričku, ale od pása dole vyzerajú, ako keby boli dve. Naviac, sú lenivé, pomalé a chýba im iskra."
