BRATISLAVA, RUŽOMBEROK. Spoluzakladateľ Katolíckej univerzity v Ružomberku, bývalý dekan jej Filozofickej fakulty Imrich Vaško dnes zomrel. TASR o tom informoval hovorca KU Vladimír Buzna.
Pedagóg, vedec, literárny kritik a básnik Imrich Vaško sa narodil 8. novembra 1936 na Šariši v Ondrašovciach. Po štúdiách na FF UPJŠ v Prešove pôsobil v rokoch 1962-2000 na Katedre slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ. V roku 1968 tu získal doktorát, v roku 1986 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe titul kandidáta vied, v roku 1990 sa na UPJŠ v Prešove habilitoval. Neskôr pracoval na FF Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde sa v roku 2001 stal jej prvým dekanom.
Jeho vedecké a pedagogické pôsobenie sa sústredilo na výskum slovenskej literatúry. Pôsobil ako pedagóg, literárny kritik, básnik, esejista, editor slovenskej katolíckej moderny.
Imrich Vaško bol členom redakčných rád mnohých odborných časopisov, vedeckých rád viacerých slovenských vysokých škôl. Bol členom Rady pre vedu, vzdelávanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska v Bratislave a iných. Bol podpredsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie a vedúcim Vedeckého ústavu Ladislava Hanusa FF KU.
Autorsky a spoluautorsky vydal v období rokov 1979-2000 šesť monografií, bol editorom desiatky zborníkov a autorom piatich básnických zbierok. Bol životopiscom Milana Rúfusa a jeho kniha s názvom Milan Rúfus, na ktorej pred smrťou pracoval, vyjde vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v marci tohto roku.
Jeho život a dielo ocenili popredné slovenské i zahraničné inštitúcie. Bol nositeľom Veľkej medaily sv. Gorazda, udeľovanej ministrom školstva SR, Medaily za rozvoj Katolíckej univerzity v Ružomberku, Ceny bl. Fra Angelica (KBS) za významný prínos do kresťanskej kultúry Slovenska a mnohých ďalších ocenení.
Z rodného Šariša ho srdce volalo na Oravu, kde stretol poetku, výtvarníčku, prekladateľku a učiteľku Zuzanu Sulíkovú - Vaškovú, ktorá stála pri ňom takmer celý život.
Spomínať na Imricha Vaška budú jeho spolupracovníci a generácie študentov, ktorých vychoval, ako na dobrého a veriaceho človeka, žičlivého a usmiateho pedagóga. Na človeka, ktorý miloval hory, svoju rodnú zem, lesy, potoky, ku ktorým sa vrátil v posledných rokoch života na Spišskej Kapitule.
