LIPTOV. Pri vstupe do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo, že od roku 2010 bude každá obec triediť odpad z domácností. Koncom minulého roka viac ako 250 obcí ešte systém triedenia domáceho odpadu nezaviedlo. Zaujímalo nás, či medzi nimi boli aj obce z okresu Ružomberok.
„Obce v okrese triedia odpad už najmenej desať rokov," dozvedeli sme sa od Petra Bocku, prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku.
„Systém triedenia je na dobrej úrovni aj v Ružomberku. Ak by som mal hodnotiť kvalitu celého systému v okresnom meste, technické služby by sa mali zlepšiť akurát v triedení biologicky rozložiteľných odpadov," povedal Peter Bocko.
Na to však majú čas do roku 2013. Vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu sa vláda so samosprávami dohodla, že oproti pôvodným piatim zložkám sa od januára tohto roku budú povinne triediť len štyri: papier, plast, sklo a kov. Povinnosť triediť biologicky rozložiteľný odpad posunuli o tri roky, lebo je to finančne náročnejšie.
Bešeňová
V Bešeňovej triedia odpad od roku 1996. Zelený odpad odvážajú na dočasné kompostovisko v Liptovskej Teplej. Obyvatelia obce platia za uskladňovanie a odvoz odpadu za osobu na rok 9,05 eur.
Starostka obce Martina Hajasová odhadla kvalitu triedenia odpadu zo strany obyvateľov na osemdesiat percent.
„V oblasti triedenia by bolo treba uvažovať o zmene vo financovaní. Aby aj koneční odberatelia, ktorí odpad recyklujú, prispievali na jeho triedenie. To by sa možno odrazilo na nižšom poplatku obyvateľov a to by ich mohlo viac motivovať k triedeniu," poznamenala Martina Hajasová.
Liptovská Teplá
Aj v Liptovskej Teplej sa do triedenia pustili v roku 1996. Triedia papier, sklo, plasty, železný šrot, elektronický a nebezpečný odpad aj textil. Ľudia platia za domový odpad 2,92 eur ročne za osobu.
„Obec prevádzkuje aj obecné kompostovisko, kde môžu ľudia zvážať zelený odpad. Máme aj štiepkovač na drvenie konárov. A čo sa týka kvality separovania? Rodiny, ktoré odpad triedia, to robia kvalitne. Je to, podľa mňa, väčšina obyvateľov obce. Problém je, že niektorí ľudia z dediny a okolia nám do kontajnerov určených na triedenie vyhadzujú iný odpad, ako tam patrí," posťažoval sa starosta Vladimír Šimalčík. Na záver dodal, že s odpadmi boli, sú a vždy budú problémy. V súčasnosti je vraj všetko otázka peňazí.
Lúčky
O rok neskôr ako Bešeňová a Liptovská Teplá začali triediť odpad aj v Lúčkach. V súčasnosti asi deväťdesiatpäť percent obyvateľov triedi sklo, plasty, železný šrot, bielu techniku a papier.
„Zelený odpad uskladňujeme na skládke firmy z Liptovského Mikuláša, ktorá od nás odoberá všetok odpad. Pracujeme však na projekte kompostárne a zberného dvora priamo v obci," dozvedeli sme sa od starostu Antona Drusku.
V tejto súvislosti dodal, že zelený odpad netvoria len ľudia, ale pochádza aj z trávnikov či cintorínov. Ľudia vedia, že obce musia zbierať zelený odpad a často vytvoria skládky, ktoré obec musí na svoje náklady vyzbierať a uložiť na skládke. Zelený odpad tak zvyšuje náklady za všetok odpad, pretože tvorí tretinu celkových nákladov.
Z poplatkov za odpad od ľudí v obci pokryjú len šesťdesiat percent nákladov, ktoré musí obec zaplatiť za tieto služby, tvrdí A. Druska. Starosta Lúčok je presvedčený, že ak je zákonom stanovená povinnosť triediť, štát by mal dať záruku, že bude dostatok odberateľov vytriedeného odpadu. Často majú vytriedené veľké množstvo konkrétneho odpadu, napríklad, textilu, ale nemajú naň odberateľa. „Obci triedením vznikajú náklady, ktoré sa z roka na rok zvyšujú. Bolo by preto potrebné zvýšiť príspevky zo strany štátu na túto činnosť," povedal A. Druska.
Sliače
V obci triedia sklo, papier a plasty. Sliače sú členom Združenia obcí separovaného zberu spolu s ďalšími desiatimi obcami dolného Liptova. Združenie bolo založené v roku 2005 a odvtedy v Sliačoch odpad triedia.
V poplatku za tuhý komunálny odpad je zahrnutý aj poplatok za triedenie. Ľudia za odvoz a uskladnenie odpadov platia podľa množstva, necelé dva centy za liter, alebo paušálne podľa počtu členov v domácnosti. Najvyšší poplatok je skoro štyri centy za jednu osobu za deň. V obci, podľa starostu, sú nie vždy spokojní s kvalitou triedenia, pretože niektorí nezodpovední ľudia sypú do zberných nádob na triedený aj netriedený tuhý odpad. Väčšina ľudí však odpad zodpovedne triedi.
„Na Slovensku je príliš nízka dotácia zo strany štátu na tonu odpadu, len 16,60 eur. Ideálne by bolo, keby príspevok zo štátneho rozpočtu bol aspoň 70 eur na tonu, pretože obce a firmy za súčasnú nízku sumu nedokážu tento proces efektívne zabezpečovať," povedal J. Ondrejka.
