LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Zariadení pre seniorov a domove sociálnych služieb v Liptovskom Mikuláši pre ňu pripravili narodeninovú oslavu. Zamestnanci domova skrášlili spoločenskú miestnosť balónikmi a farebnými stuhami a zabezpečili kaderníčku, ktorá skrášlila oslávenkyňu. Jej syn Jozef s manželkou objednali tortu, chlebíčky a ďalšie dobroty. Na oslave si pripili šampanským, zaspievali živjó, hrala harmonika. Jubilantke zagratuloval riaditeľ domova Milan Strnisko a jeho zamestnanci. Odovzdali jej kyticu kvetov a ako darček deku. Spolubývajúci v domove jej darovali tepláky.
Mária Schwarzová má rada ľudové piesne. Hoci vlasy má biele ako sneh, zaspievala A ja taká čarná, jak čarná čarnica. Pri nej akoby omladla. Dokonca si aj zatancovala.
Prala pre vojakov aj hercov
Narodila sa v Krompachoch a vydala sa za stolára. Ale aby uživil rodinu, pracoval v bani. Dokonca až v Belgicku. Väčšinu života prežili v Košiciach. „Mama robila pri vojsku. Prala pre vojakov, ale ručne, lebo vtedy ešte neboli práčky. Potom prala v divadle kostýmy pre hercov a neskôr robila lampárku," povedal jej syn Jozef Schwarz. Vysvetlil, že kedysi na železnici dávali železničiari svetelné signály lampami. Po lampy si chodili do miestnosti, ktorú volali lampáreň. A práve na lampárni pracovala jeho mama. „Čistila lampy a dolievala do nich petrolej."
Taniere priviezla až z Prahy
Jozef Schwarz prezradil, že jeho mama rada cestovala. „Keďže robila na železnici, lístok mala zadarmo. Raz sa vybrala na nákupy až do Prahy. Doniesla odtiaľ súpravu tanierov a ani jeden nerozbila. Ešte keď mala deväťdesiat rokov, prišla za mnou sama vlakom z Košíc do Liptovského Mikuláša."
Mária Schwarzová sa za synom do Liptovského Mikuláša presťahovala pred piatimi rokmi. „Obaja s manželkou máme zdravotné problémy a nevládali sme sa už o ňu starať. Do domova chodievam za ňou dva-trikrát do týždňa. Nemá už nikoho, iba mňa, starší brat zomrel. V lete som si požičal invalidný vozík a chodievali sme do mesta do cukrárne. Ktovie, či tam ešte spolu pôjdeme."
