LIPTOVSKÁ LÚŽNA. Sánkari jazdili po zasneženej asfaltovej ceste, ktorá vedie do Partizánskej Ľupče. V zime po nej však veľa áut nechodí, lebo ju neudržiavajú a neposýpajú. Cez víkendy ju využívajú hlavne sánkari. V prvú februárovú sobotu bolo na nej mimoriadne rušno. Konal sa totiž už ôsmy ročník sánkárskych pretekov, ktoré zorganizoval miestny klub turistov. Pretekalo sa na trati dlhej 2800 metrov s prevýšením 280 metrov.
Bezpečnosť nadovšetko
Súťažiacich na štart vozila žltá dodávka, do ktorej sa naraz zmestilo asi dvadsať ľudí aj so saňami. Boli rôznych tvarov a veľkostí, ale museli to byť sane a nie boby. Niektorí si ich trošku vylepšili a na spodok nalepili teflónovú sklznicu. Išli ako blesk a keby usporiadatelia neposypali dojazd štrkom, možno by preleteli až do Ľupče.
„Zabezpečili sme zdravotníčku s lekárničkou a auto bolo v pohotovosti, keby bolo treba odviezť niekoho do nemocnice. Našťastie, nebolo treba. Neboli žiadne zlomeniny ani úrazy. Nešlo o to, kto bude prvý, ale o to, aby všetci došli bezpečne do cieľa a to sa podarilo," skonštatoval Štefan Črep, hlavný organizátor aj komentátorom súťaže.
Súťažilo sa v niekoľkých kategóriách: muži, ženy, žiaci a žiačky, rodičia a deti, a tandemy. Pretekári štartovali v minútových intervaloch, po každej kategórii bolo vyhodnotenie a odmeňovanie víťazov. Prví traja dostali medaile a diplomy, víťazi poháre a druhí a tretí vecné ceny. Z mužov bol najrýchlejší Peter Vimpel, zo žien Katka Mallová, zo žiakov Stanislav Málik, zo žiačok Simona Janíková. Marián a Gabriel Husarčíkovci sa stali víťazmi v kategórii rodičia a deti. Najviac pretekárov súťažilo v tandemoch. Najrýchlejší tandemisti Jozef Mallo a Dáša Mallová mali najlepší čas spomedzi všetkých pretekárov. Trať prešli za štyri minúty a 24 sekúnd.
Na vreciach na nižnom
Pretekárov povzbudzovali pred cieľom desiatky fanúšikov. V cieli bola výborná atmosféra, vyhrávala hudba a usporiadatelia zabezpečili aj bufet. Z bieleho karavanu, ktorí požičali ovčiari, sa šírila vôňa varenej klobásy a čaju s rumom.
V Liptovskej Lúžnej plánujú usporiadať vo februári ešte jedny preteky. Ale nie na sánkách, ale na igelitových vreciach. „Mal by to byť už 25. ročník. Keď vydrží sneh, chceli by sme ich urobiť už túto nedeľu pred jarnými prázdninami na nižnom konci," povedal Štefan Črep a vysvetlil: „Preteky na sánkach bývajú na vyšnom konci. Ale sme veľká dedina a z jedného konca na druhý je pre niekoho ďaleko. Preto sú preteky na vreciach na nižnom konci. Máme to takto podelené, aby to bolo spravodlivé."
