Zväz poskytovateľov sociálnych služieb považuje požiadavku zrovnoprávniť podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi za nelogické a hlavne neobjektívne riešenie.
RUŽOMBEROK. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR, ktorá združuje neverejných poskytovateľov, chce v pripravovanej novele zákona presadiť, aby si klient od začiatku mohol slobodne vybrať sociálne zariadenie, v ktorom bude umiestnený.
Súčasný proces prikazuje klientovi najprv požiadať o umiestnenie do domova, ktorý prevádzkuje kraj, mesto alebo obec a až v prípade, že ho ten nedokáže nikam zaradiť, môže si vyberať aj spomedzi neverejných poskytovateľov. Podľa predsedu Zväzu poskytovateľov Antona Macholu ak by mali mať obidva typy poskytovateľov rovnaké práva, museli by mať aj rovnaké povinnosti a dodržiavať rovnaké právne predpisy. Verejní poskytovatelia sú podľa neho totiž kontrolovateľní všetkými kontrolnými zložkami, musia každoročne podávať majetkové priznanie, nemôžu podnikať a ich zamestnanci majú stanovené určité normy a môžu byť odmeňovaní len v medziach zákona. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však súhlasí s tvrdením Asociácie poskytovateľov, že samosprávne orgány nemajú dostatok miest vo svojich zariadeniach, a preto v praxi by sa nemalo stávať, že nebudú využívané voľné kapacity neverejných poskytovateľov.
Podľa Macholu je katastrofický počet 16-tisíc čakateľov, ktorým asociácia argumentuje, zavádzajúci a nereálny. Domov sociálnych služieb v Ružomberku, ktorého riaditeľom je práve Machola, má zo 65 čakateľov reálnych iba štyroch. Tí ostatní si podľa neho žiadosť podali len ako akúsi poistku pre prípad, že budú potrebovať ich sociálne služby. Keď totiž prišli v poradovníku čakateľov na rad, odmietli možnosť o umiestnenie, no poskytovateľ ich podľa zákona nemohol z poradovníka vyradiť, ale musel ich zaradiť späť na jeho koniec.
Napriek tomu, že verejní aj neverejní poskytovatelia kritizujú nedostatok finančných zdrojov na sociálne služby, zákon o sociálnych službách neupravuje tieto zdroje. Tie sú predmetom zákonov upravujúcich fiškálnu decentralizáciu ako napríklad podielové dane či účelová dotácia. Náklady na nové úlohy vyplývajúce zo zákona o sociálnych službách majú byť obciam a krajským samosprávam refundované začiatkom marca a rovnako monitorované a preplácané aj za rok 2010. Aj z týchto dodatočných zdrojov majú obce aj krajské samosprávy zabezpečovať sociálne služby pre svojich obyvateľov a tak financovať aj neverejných poskytovateľov.
