Pri mečiarovskej privatizácii SCP uspela trinásťnásobne nižšia ponuka. Vraj preto, že bola slovenská a zamestnanecká.
RUŽOMBEROK. Podnikateľ blízky HZDS Milan Fiľo nebol jediný, kto profitoval z predaja štátneho majetku v rámci privatizácie papierní SCP Ružomberok. Kupec menšinového podielu dostal v roku 1996 tridsať percent akcií papierní od Fondu národného majetku (FNM) za smiešnych 80 miliónov korún, čo je zhruba šesť percent účtovnej hodnoty podniku. Štát urobil tento obchod napriek tomu, že mal na stole niekoľkonásobne vyššiu ponuku.
Denník SME má k dispozícii list z 20. novembra 1996. Papierenská spoločnosť Frantschach z Viedne v ňom píše FNM. „Frantschach si dovoľuje vyjadriť vážny záujem o kúpu 33-percentného podielu akcií v SCP Ružomberok, ktoré vlastní FNM SR za nákupnú cenu do výšky 2,5 miliardy korún,“ napísal predseda predstavenstva Veit Sorger. List adresoval Milanovi Rehákovi z HZDS, vtedajšiemu predsedovi Výkonného výboru FNM. Fond vtedy ovládali nominanti HZDS.
V liste bola malá nepresnosť, v skutočnosti FNM nevlastnil 33 percent akcií, ale len 30. Zvyšné tri percentá vlastnil Reštitučný investičný fond, dcérska spoločnosť FNM.
Bez ohľadu na to FNM ponuku od spoločnosti Frantschach ignoroval a 23. júla 1997 predal zvyšný podiel v SCP domácej ružomberskej firme Papko za 80 miliónov korún.
Dôvodom zamestnanci
Papko sa prezentovala ako „zamestnanecká firma“, v skutočnosti bola založená „za pomoci predsedu predstavenstva SCP Ing. Fiľa,“. Necelý mesiac predtým firma EcoInvest toho istého Milana Fiľu kúpila 67percentný podiel v podniku.
- v roku 1996 FNM predal SCP Ružomberok firme EcoInvest Milana Fiľa napriek záujmu rakúskych papierní
- Rakúšania z Frantschach ponúkajú za zvyšok akcií až 2,5 miliardy korún
- 30 percent SCP od štátu kupuje firma Papko za 80 miliónov a investície.
- v roku 1999 sa firma Papko zlúčila s EcoInvestom.
Papko najprv ponúkla 350 miliónov korún, nakoniec nakupovala výrazne lacnejšie. Prezídium FNM, jediný orgán, ktorý mohol odsúhlasiť predaj, schválil cenu 190 miliónov korún, potom ustúpil ešte na 80 miliónov. Výbor zastupovali podpredseda Karol Danys a člen Igor Pinkava. Zvyšok peňazí mal prísť vo forme investície do SCP.
Ján Porvazník, riaditeľ sekcie prípravy predajov, výber vysvetľoval tak, že cez Papko sa na privatizácii SCP môžu zúčastniť zamestnanci papierní.
V decembri 1999 sa spoločnosť Papko zlúčila s Fiľovou spoločnosťou Eco-Invest, ktorá už ovládala väčšinový balík akcií SCP. Rok po tom Eco-Invest predal polovicu akcií v SCP rakúskej firme Neusiedler za 80 miliónov dolárov, čo bolo vtedy 3,2 miliardy korún.
Väčšinový 67-percentný podiel v SCP získal pri privatizácii v roku 1996 Fiľov Eco-Invest za 1,1 miliardy korún, čo bolo asi 350 korún za akciu. Papko vtedy kupovala akcie po približne 60 korún.
Späť k HZDS
Privatizácia SCP bola nakoniec výhodná aj pre niektorých ľudí z FNM. Ako denník SME napísal už včera, tri týždne po privatizácii sa dostal 34-percentný podiel v Eco-Investe firme Spoločná istota. V roku 2000 potom Spoločná istota predala tento podiel naspäť Fiľovi za smiešnych 340-tisíc korún, hoci mohol mať hodnotu okolo miliardy korún. Ani včera, ani minulý týždeň Eco-Invest na otázky SME neodpovedal.
Predsedom predstavenstva Spoločná istota bol Igor Pinkava – ten istý človek, ktorý ešte ako funkcionár FNM podpisoval za štát privatizačne zmluvy s firmami Eco-Invest a Papko.
Pinkava včera nedvíhal mobil. Ďalší člen predstavenstva Spoločná istota, Jozef Straňák, transakciu s podielom v Eco-Investe nevysvetlil. „Chcete odo mňa veľa, je to už 14 rokov. A určite to nie je niečo na telefón.“
Štát mohol lepšie na SCP zarobiť už pri prvom predaji.
BRATISLAVA. Rakúsky papierenský gigant Frantschach mal pôvodne záujem vstúpiť do SCP ešte predtým, ako sa začala privatizácia. Už vtedy ho štát odignoroval.
Najprv v roku 1995 prejavila firma záujem kúpiť 49-percentný podiel SCP. Trhovú hodnotu papierní Rakúšania odhadli na 5,5 miliardy korún, hoci účtovná hodnota bola vtedy niečo cez 4,6 miliardy. Neuspeli.
FNM nakoniec predával viac ako polovicu, 67-percentný podiel v SCP dostala za 1,1 miliardy korún domáca firma Eco-Invest Milana Fiľa.
Frantschach to nevzdal. Jeho ponuku 2,5 miliardy za zostávajúcu tretinu podniku prebilo slovenských 80 miliónov.
„Presne si na to pamätám,“ hovorí Ján Marček, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch riaditeľom konzultačnej firmy Consulta, ktorá asistovala Frantschachu pri snahe o privatizáciu SCP.
„Frantschach ponúkala normálnu trhovú cenu, ale boli nemilo prekvapení z reakcie Fondu národného majetku. Urazili sa, lebo ponúkli slušné peniaze. Ale tá privatizácia, a nielen ona, prebehla podľa iných pravidiel.“
