LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Je jedným z nás. Na jednej strane obyčajným Hrádočanom, na druhej vyniká svojím životom a aktivitami," predstavila Michala Mačičku zástupkyňa hrádockého primátora Danica Žiaková v novom programe mesta a ART štúdia Jeden z nás. Prvým hosťom večera bol práve M. Mačička.
Včelár a filmár
Vo vedomí Hrádočanov, ale aj mnohých Slovákov, je M. Mačička zapísaný predovšetkým ako veľmi aktívny včelár a filmár. Narodil sa na Orave vo Veľkom Bysterci, ktorý je dnes súčasťou Dolného Kubína, aj gymnázium vychodil v tomto meste. Vysokú školu navštevoval v Nitre. Samozrejme, poľnohospodársku. Okrem inžinierskeho titulu jeho meno zdobí aj titul kandidáta poľnohospodárskych a lesníckych vied. Jeho širokospektrálne zameranie zasiahlo teoreticky aj prakticky do rôznych oblastí života. Je pedagóg, vedecký pracovník, praktický včelár, publicista, vydavateľ, autor dokumentárnych filmov, fotograf, vedúci organizačný pracovník v oblasti včelárstva a filmovej tvorby, podnikateľ v oblasti výroby a spracovania včelích produktov, zakladateľ medzinárodného filmového festivalu dokumentárnych filmov Tatranský kamzík.
M. Mačička je členom organizačného výboru pre realizáciu svetového filmového festivalu UNICA na Slovensku a vedúcim skupiny pre technické zabezpečenie, členom a predsedom odborných porôt pre posudzovanie filmovej tvorby.
Publicista a spisovateľ
Na stretnutí Jeden z nás Danica Žiaková predstavila M. Mačičku z troch uhlov pohľadu. „Najmenej známym je, podľa mňa, Michal Mačička ako publicista a spisovateľ. Je autorom dvadsiatich šiestich knižných publikácií, z toho dvanásť z nich napísal ako samostatný autor."
Druhý rozmer M. Mačičku sa týka včelárstva. Je praktickým včelárom a keďže sa včelárstvom zaoberá aj po vedeckej stránke, aj apidológom. Je autorom a spoluautorom vyše šesťdesiatich pôvodných vedeckých prác, okrem iného, napísal osemnásť vedeckých a vyše štyristo populárno-vedeckých príspevkov z oblasti včelárstva.
Keďže včelár je aj zanieteným filmárom, včielky a včelárstvo sa objavilo aj v jeho filmárskej tvorbe v takmer deväťdesiatich príspevkoch z oblasti filmovej tvorby. Jeho filmy súťažili na domácich aj medzinárodných filmových festivaloch, kde získali viacero ocenení.
U úľoch a medveďoch
Na medvede ako veľkých maškrtníkov, ale aj ničiteľov úľov narazil M. Mačička aj pri včelách. V Liptovskom Hrádku predstavil množstvo fotografií, na ktorých vyzerali medvieďatá ako hračky, staršie medveďe ako zúrivé šelmy. Niektoré fotografie dokumentovali, ako si včelári rôznymi spôsobmi chránia svoje úle. Príhoda, ktorú vyrozprával, hovorila o inteligencii jedného medveďa.
„Včelári vymýšľajú rôzne ochrany úľov. Oplechujú, napríklad, ich steny, postavia úle na vyššie koly alebo pred úle nainštalujú pásy s klincami nahor," opísal včelár. Pokračoval, že raz prichádzali s priateľom práve k takémuto úľu z jednej strany, z druhej išiel medveď. Obaja zastali a pozorovali, či zabránia klince medveďovi zničiť úľ. Nezabránili. Medveď sa k pásu s klincami otočil chrbtom a dovtedy nahrabával na ne zem, kým si neurobil dostatočne veľký kopček, ktorý ho chránil pred kovovým popichaním.
Pochopenie a nasledovníkov našiel v rodine
„Nebyť pochopenia mojej manželky, nemohol by som toto všetko robiť," dodal Michal Mačička. Hneď v informácii o tom, že aj ich deti od malička kočovali s rodičmi a poznávali od bábätka tie kúty Slovenska, kde mal otec-včelár umiestnené včelíny, prezradil, že pre včelárstvo nadchol aj svoju polovičku.
Je len samozrejmé, že lásku ku včelám zdedil jeho syn Michal. Ten zas zapálil pre včely a med svoju manželku Lýdiu a Mačičkovskú štafetu možno ponesie aj niektoré z vnúčat Michala Mačičku staršieho.
Dokumentárne filmy z rôzneho prostredia
Vo filmovej prezentácii v programe Jeden z nás predstavil M. Mačička aj široký záber tém filmov. Spracoval totiž obrovské množstvo námetov v stodeväťdesiatich krátkometrážnych dokumentárnych filmoch. Načrel v nich do oblasti životného prostredia, architektúry, remesiel, včelárstva aj súčasného života. Jeho filmy súťažili na domácich aj medzinárodných filmových festivaloch, kde získali viacero ocenení.
V prezentácii okomentoval M. Mačička štyri svoje filmy. Najprv to bol film Čiernovážska mašinka. Dýchal minulým storočím a autor v ňom predstavil železničku nielen ako dopravný prostriedok na zvážanie dreva, ale aj ako turistickú atrakciu. Vozne čoby vo výletnom vláčiku boli obvešané množstvom ľudí, ktorých hlavy dnes už zdobia šediny.
V ďalších dvoch filmoch, Relaxujem vo vzduchu a Mravce a ľudia, Michal Mačička predstavil divákovi lietanie na malom lietadle a vzápätí ho voviedol do sveta mravcov. Oba filmy okorenil svojským komentárom.
V mravčom svete poodhalil cez obdivuhodné detaily usilovnosť malých tvorov. Šesťdesiat dní, dokumentárny film o oprave hornej nádrže priehrady na Čiernom Váhu, zaujal pohľadmi na dno nádrže, ktoré bežný človek málokedy uvidí. Pritom na opravu presakovosti jednej nádrže mali chlapi a stroje len šesťdesiat dní.