Do Jordánska láka turistov hlavne skalné mesto Petra a Mŕtve more. Ján Obuch v Jordánsku hľadá kosti. O svojich zážitkoch porozprával aj v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ján Obuch vyštudoval Lesnícku fakultu Technickej univerzite vo Zvolene. Počas štúdia sa venoval horolezectvu a zoológii. Špecializoval sa na zbieranie a určovanie kostí rôzneho pôvodu na skalách a v jaskyniach. Liezol v Alpách, v Atlase, na Kaukaze, v mongolskom Altaji a v Himalájach a popri tom skúmal potravu sov.
Od roku 1989 pracuje vo výskumnom pracovisku v Blatnici, ktoré patrí pod Botanickú záhradu Univerzity Komenského v Bratislave. Na prvých zoologických expedíciach do južného Kirgizska skúmal netopiere a zbieral zvyšky potravy výra skalného.
S pracovníkmi Prírodovednej fakulty Karlovej univerzity v Prahe pôsobil ako špecialista na výskum potravy sov v krajinách Stredného Východu - v Turecku, Iráne, Sýrii, Libanone, Izraeli, Egypte a v Jordánsku. Výsledky prezentoval na medzinárodných zoologických konferenciách a v odborných časopisoch. Je autorom a spoluautorom viac ako 200 odborných prác.
Prečo hľadáte sovie kosti práve v Jordánsku?
Keď sa moja dcéra s rodinou presťahovala pred piatimi rokmi do hlavného mesta Jordánska Ammanu, rozprávala mi o najkrajšom mieste tejto krajiny v rezervácii Dana, vzdialenej 50 km od známej Petry. Pomohla mi dohodnúť spoluprácu s Kráľovskou spoločnosťou na ochranu prírody, ktorá okrem Dany riadi ďalších päť chránených území Jordánska. Prezentoval som sa u nich svojimi prácami, týkajúcimi sa výskumu netopierov a potravy sov v susedných krajinách a navrhol som im spoluprácu pri výskume potravy sov. Ponúkli mi bezplatný vstup do ich rezervácií, ubytovanie, stravu, sprievodcov a dopravu. Ja im za to posielam výsledky z mojich výskumov.
Kde všade ste hľadali kosti?
Nielen kosti, ale aj vývržky. Múdre sovy vedia lepšie ako ľudia loviť rôzne druhy živočíchov. Nestrávia celú korisť, ale kosti, srsť a perie vyvrhnú zobákom vo forme takzvaného vývržku. Tieto nestrávené zvyšky sú pomerne málo narušené a dá sa z nich určiť druh, ktorý ulovili. Takto sa pomerne rýchlo a ľahko dozviem, aké druhy cicavcov a vtákov žijú na území rezervácie. Na druhú výpravu som prišiel do Jordánska s kolegom z Národného múzea v Prahe, špecialistom na výskum netopierov. Požiadali nás aj o výskum v pripravovaných nových rezerváciách. Na piatich výpravách v Jordánsku som skúmal potravu od šiestich druhov sov. V skalných stenách južnej časti Jordánska, ale aj pri Mŕtvom mori v Izraeli som zbieral vývržky od púštnej sovy s latinským názvom Strix butleri. Treba k tomu horolezecké schopnosti a skúsenosti s vyhľadávaním jej úkrytov v rozsiahlych skalných masívoch.
Ako to vyzerá v prírodných rezerváciách v Jordánsku?
- Kráľovská spoločnosť na ochranu prírody v Jordánsku je čiastočne dotovaná kráľom, ale má značný príjem z vyberania poplatkov za vstup do rezervácií. V rezerváciách poskytujú návštevníkom ubytovanie, stravu a sprievodcovské služby. V informačných centrách predávajú vo forme suvenírov výrobky obyvateľov, žijúcich na území rezervácií. Režim v rezerváciách udržiavajú po dohode s domorodcami. Napríklad, v Dane z časti rezervácie vylúčili pastvu, ale pre deti miestnych beduínov z dolnej časti údolia postavili školu. Z pôvodne vymierajúcej osady Dana je krásny výhľad na celé údolie. Vrátil sa sem život tým, že vybudovali afaltovú cestu, hotel a informačné centrum. Obyvatelia osady znova začali obhospodarovať svoje záhrady, v ktorých hniezdia aj malé farebné vtáčiky nektarinky. Živia sa nektárom z kvetov.
Rímska kolonáda v Um Quajs. V pozadí Galilejské jazero a Golanské výšiny.
FOTO: JÁN OBUCH
Je Jordánsko bezpečná krajina?
Áno. Je tam bezpečne a poriadok, preto je cieľom mnohých turistov. Dlho tu vládol kráľ Hussein, teraz je na tróne jeho syn Abdullah. Obaja králi uží- vajú veľkú obľubu a vážnosť u svojho ľudu. Udržujú priateľské vzťahy s Izraelom, krajinami EÚ aj USA. Popri moslimoch v krajine žije asi osem percent kresťanov. Počas môjho pobytu pred rokom kráľ prijal pápeža Benedikta XVI. Biblické miesto Mont Nebo s kresťanským kláštorom navštívil aj predchádzajúci pápež Ján Pavol II. Jordánsko nemá zdroj príjmov z ropy, ako okolité arabské štáty, ale má veľa historických pamiatok a prírodných zaujímavostí.
Najväčším lákadlom pre turistov je mesto Petra. Aké je?
Je to rozsiahly areál, v ktorom sa kombinujú prekrásne skalné scenérie s ľudskými výtvormi, vytesanými v pieskovcových skalách. Skaly menia farebné odtiene počas dňa podľa intenzity svetla. Petra bola centrom kraja Nabatejcov počas tisíc rokov pod nadvládou Rimanov a neskôr Byzantskej ríše. Mesto zaniklo po príchode Arabov v 9. storočí. V niektorých skalných miestnostiach dodnes žijú beduíni a ustajňujú v nich kozy. Turistom ponúkajú rôzne suveníry, ale tiež povoz na koni, somárovi či ťave. Ja som si našiel v odľahlejších častiach skál dve púštne sovy, ku ktorým sa každoročne vraciam po vývržky.
Určite ste sa okúpali aj v Mŕtvom mori.
Pri Mŕtvom mori je rozsiahla rezervácia Mudžib. Zo strmých svahov stekajú horúce pramene Zara, ktoré slúžia na umytie soli po vykúpaní v Mŕtvom mori. V úzkom kaňone Wádí Mudžib môžete zažiť kaňoning. Vodou sa dostanete až pod nepriechodný vodopád. Sú tu aj upravené pláže so sprchami, vzdialené len 20 kilometrov od Ammanu. Musíte však prekonať výškový rozdiel 1200 metrov, lebo mesto sa rozkladá na hornom okraji planiny vo výške 800 metrov nad morom a Mŕtve more je v hĺbke 425 metrov pod úrovňou mora.
Pri ústí rieky Jordán do Mŕtveho mora sú archeologické vykopávky z obdobia prelomu letopočtov. Na tomto mieste Ján Krstiteľ pokrstil Krista. Neďaleko je pravoslávny kostol a krstiteľnica na brehu rieky Jordán, kde chodia veriaci krstiť svoje dietky. Tu bol pokrstený aj jeden z mojich vnukov.
Archeologická lokalita pri rieke Jordán, kde Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša Krista.
FOTO: JÁN OBUCH
Môžete prezradiť niečo o svojej dcére a jej rodine?
Dcéra vyštudovala geografiu, so zaťom sa v Jordánsku dva roky učili arabštinu. Zať pracuje pre arabskú počítačovú firmu a vyučuje angličtinu u miest-nych kresťanov. Žijú v modernej západnej časti Ammanu. Blízko domu majú park a detské ihrisko. V okolí mesta chodím zbierať vývržky sov do Ammánskeho národného parku. Je to borovicami vysadený kopec, ktorý slúži obyvateľom mesta na pikniky. V blízkosti je veľké golfové ihrisko.
Aké zaujímavé miesta v Jordánsku ste navštívili?
V strmom údolí Wádí Sír sú jaskyne s netopiermi. Na skalách rastie národný kvet Jordáncov čierny kosatec. Na východ od Ammánu sa rozprestiera púšť. Pri ceste do oázy Azrak je púštna pevnosť Al Kharaná a lovecký zámok Amra. Pre Európanov ho objavil český cestovateľ Alojz Musil, ktorý tam má aj pamätnú tabuľu. Zistil, že v rannom štádiu islamu v 9. storočí ešte bolo povolené na stenách zámockých kúpeľov zobrazovať postavy ľudí a zvierat. Neskôr to islam zakázal.
Turisti navštevujú najmä veľký komplex rímskych stavieb v Žeraši, hrad Ažun a rímsku kolonádu v Um Qajs s výhľadom na Galilejské jazero a Golanské výšiny na dnešnom území Izraela.
Na fotografii dolu prírodná rezervácia Dana, v ktorej je kemp pre turistov aj osada, v ktorej žijú domorodí obyvatelia.
FOTO: JÁN OBUCH
