JALOVEC. „Ceny sú tak ako vždy výsledkom jednostranného diktátu," potvrdil Ľudovít Urbanovský z Podtatranskej polnoľnohospodárskej spoločnosti. „Chovateľ je postavený pred hotovú vec, predaj alebo si ich nechaj. Ceny zostali na vlaňajšej úrovni."
Na hospodárskom dvore spoločnosti v Jalovci na Jozefa začali s výkupom kvalitných mliečnych jatočných jahniat s hmotnosťou od 8 do 16 kilogramov. Do kamióna nakladali jahňatá z veľkochovov a od drobnochovateľov z okolia. Jatočné jahňatá smerovali na porážku do Agrokombinátu v Sabinove, ktorý je jediným slovenským exportérom jahňaciny, najmä na taliansky trh.
Likvidačné ceny
Chovatelia, ktorí sem priviezli zvieratá, sa zhodli v tom, že súčasné výkupné trhové ceny sú likvidačné. Ján a Vladimír Matejkovci z Jalovca svorne potvrdili, že chovajú iba pre záľubu. Je to jedna z možností spotrebovať kvalitné trávne porasty. „V Afrike nemajú čo jesť, ani poriadna tráva im nevyrastie a v Liptove ju nemá kto skŕmiť," vysvetlil Ján Matejka. „Ovce sú najlepším kultivátorom pasienkov. Ak sa z Liptova celkom stratia, lúky a pasienky budú zaburinené."
Jozef Komár z Bobrovca sa ovciam venuje už desať rokov. „Ceny sú nízke, od 1,9 do 2,20 eur za kilogram. Z toho ešte desať percent dole. Nezbohatnete." Jeho sused Jaroslav Uhrín pred pár dňami predal kožkárovi vyschnutú kožu z ovce za 50 centov. „Pred rokmi produkt predávali za 60 až 150 korún. Aj cena vlny klesla na 20 centov za kilogram," dodal.
Medzi chovateľmi sú aj mladší. Martin Brziak z Bobrovca si stádo rozdelil, niekoľko jahniat nechal na domáce spracovanie, ostatné na chov. Jatočné jahňatá priviezol na vlečke za malotraktorom na hospodársky dvor. Podaktorí sem prišli peši, tlačiac pred sebou dvojkolesový vozík.
Predaj z dvora, ako tvrdia mnohí, je ako šitý pre ovčiarov. Ovce svojou mimoprodukčnou činnosťou pôsobia na kvalitu krajiny. „Pozrite sa dookola, všade za Jalovcom sú pasienky," pripomenula Ľudmila Jarošová, ktoré chová ovce spolu so synom v Bobrovci.
Nejde o slovenský cholesterol
František Melo z Jalovca je typom moderného farmára, ktorý popri zamestnaní aj vďaka strojom chová ovce. Nenáročné hospodárske zviera, bolo vždy súčasťou horského a podhorského hospodárenia. „V 17. storočí sme na Slovensku chovali asi tri milióny oviec. Naši predkovia všetky jahňatá zjedli doma a my teraz ponúkame 120-tisíc kusov zdravej delikatesy na taliansky trh za ponižujúce ceny. Nejde o slovenský cholesterol, ale znižujeme ten taliansky. Ak je toto prejav vlastenectva, určite ho treba uzákoniť," ironicky dodal Ľ. Urbanovský.
Paradoxne, za lacné predávame, ale mäso v obchodoch ponúkajú za vysoké ceny. Je pre bežného spotrebiteľa nedostupné. Za európske ceny si kupujú a pochutnávajú gurmáni v Taliansku.
Sľubný predaj z dvora
Liptáci nie sú priveľkí jedáci jahňaciny. Spracovatelia jatočného mäsa sa nevedia presadiť na domácom trhu a vždy pred Veľkou nocou sú ceny veľkonočné, v obchodnom dome kilogram jahňaciny kúpite za 16,5 eura. „Dovoz z Nového Zélandu," uviedol Ľ. Urbanovský. Nízky počet odstavených jahniat znamená pre chovateľov nízke tržby.
Slovenskí chovatelia si sľubujú veľa od štátom podporovaného programu priameho predaja z dvora, ktorý odbúra predražovanie produktov obchodnými medzičlánkami.
Aktuálnu situáciu v chove oviec posúdilo deň pred začiatkom výkupu na výročnej členskej schôdzi vedenie Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku v Liptovskom Hrádku. Na Slovensku chovali v minulom roku 397-tisíc oviec. Ľ. Urbanovský potvrdil, že sa usilujú realizovať kroky na zvýšenie ovčiarskej produkcie, vlny, kože, jatočných jahňatá, ovčieho hrudkového syra.
