Lesoochranári dnes doručili na ministerstvo životného prostredia hromadnú pripomienku k návrhu novej zonácie Tatranského národného parku (TANAP), pod ktorú sa podpísalo vyše 11.000 ľudí, čo je najväčší počet v histórii Slovenska.
BRATISLAVA. LIPTOV. Pripomienku dnes osobne doručil náčelník združenia Vlk Juraj Lukáč. Ministrovi Jozefovi Medveďovi, ktorý bol v tom čase na zasadnutí vlády, priniesol knihu o medveďoch v Tichej a Kôprovej doline Posledná pevnosť. Ako objasnil Lukáč, návrh zonácie je problematický z dvoch hľadísk. „Osemtísicosemsto hektárov sa vyberá z najprísnejšie chránených lesov TANAP-u a má byť určených na výrub a za druhé
neprebehla žiadna celospoločenská diskusia," priblížil s tým, že zonácia sa nepáči ani súkromným vlastníkom lesov, štátnej správe a mimovládnym organizáciám. Lesoochranári preto žiadajú vládu, aby zonáciu stiahla.
J. Lukáč si myslí, že na takúto požiadavku nie je neskoro vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby. Avizoval tiež zverejnenie politického subjektu, ktorý má byť za zonáciu zodpovedný. Zmenšenie rozlohy prísne chránených území v TANAP-e na úkor kľúčových biotopov kamzíka, svišťa, tetrova, vlka, rysa a medveďa
nemá podľa lesoochranárov v Európe na území národných parkov obdobu. Tvrdia, že zo zonácie profitujú iba lesohospodári a podnikatelia v cestovnom ruchu. Nevylučujú preto ďalšie protesty v hlavnom meste.
Environmentalisti za najvážnejšie problémy zonácie považujú zaradenie viac ako 1200 hektárov lesov z národných prírodných rezervácií Tichá a Kôprová dolina do zón s lesným hospodárením, ako aj zaradenie 128 hektárov lesov pod nimi v lokalite Surový hrádok do rozvojovej podzóny.
Kritizujú tiež umožnenie rozvoja cestovného ruchu v 176 hektároch v lokalite Spálený žľab v Západných Tatrách do zóny Cr. Upozorňujú, že ide o rozšírenie zjazdových tratí na úkor biotopov svišťa, kamzíka a tetrova. Na rovnaký zámer poukazujú aj v prípade 400 hektárov v okolí Štrbského plesa (Solisko). Rozvoj cestovného ruchu sa má umožniť aj v 129 hektároch v lokalite Ždiar (Belianske Tatry), pričom 50 hektárov leží
v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry. Ochranárom sa nepáči ani zaradenie lesných porastov s najprísnejšou ochranou v rezerváciách Bielovodská dolina a Javorová dolina (Belianske Tatry), o rozlohe viac ako 1000 hektárov, do zóny B, čím sa umožní prípadná ťažba dreva.
Zonácia TANAP-u sa má stať realitou od júna, pričom sa má realizovať v dvoch etapách vzhľadom na komplikácie pri zonácii území súkromných vlastníkov. Tí majú v rukách asi 55 percent pozemkov v národnom parku. Stále totiž nie sú doriešené možnosti náhrady za obmedzenie obhospodarovania v chránených územiach. Najprv by sa tak mala vyhlásiť zonácia iba v časti národného parku. V rámci druhej etapy sa zároveň predpokladá prehodnotenie súčasných hraníc a veľkosti TANAP-u a vecného opodstatnenia existencie súčasného ochranného pásma.
V rámci novej zonácie TANAP-u sa okrem vytvorenia štyroch zón (A, B, C, D) v závislosti od stupňa ochrany počíta aj s podzónou Cr, ktorá má umožniť rozvoj cestovného ruchu.
